Tvorba Milana Rúfusa a Miroslava Válka predstavuje vývin v slovenskej poézií aj v ich dielach nachádzame tému uplynulej vojny a medziľudských vzťahov ale na vyjadrenie týchto pocitov využívali nový spôsob vyjadrovania, používajú metaforu. Pochádza z Liptova vyštudoval na filozofickej fakulte v Bratislave slovenčinu a dejepis, po skončení štúdia až po dôchodok pracoval ako vysokoškolský profesor. Do literatúry vstúpil ako zrelý básnik zbierkou Až dozrieme je to mnohotematická básnická zbierka, nachádzame tu spomienkové básne na rodný kraj ale aj básne s protivojnovou tematikou Monológ z lazaretu, Rakvy z Vietnamu. Báseň na chotári malá jeseň sedí : základným motívom je motív jesene, podáva rôzne podoby jesene, symbolom jesene sú preňho lastovičky, zlato makovíc, mastná hriva repky. Jeseň sa spája s jeho tuláckymi podzimami lebo vždy bola spojená s odchodom z domova s akousi clivotou ktorá súvisela s pocitmi jeho matky s akýmsi smútkom z jeho odchodu no uvedomoval si ten pocit spolupatričnosti k rodine a tú nádej matky s jeho návratu v podobe tretej misky na stole. Zbierka : Chlapec vyšla v roku 1966 básne však boli napísané omnoho skôr no nemohol ich publikovať a toto vydanie tiež nebolo oficiálne a dostalo sa do rúk len úzkemu okruhu čitateľov. V roku 1974 bolo kompletne vydané pod názvom Chlapec maľuje dúhu autor tu rozoberá zrod a pominuteľnosť človeka, ďalej sa dotýka nepriaznivých spoločenských pomerov. Zbierka : Zvony silným faktorom v nej je detstvo ktoré označuje za rozhodujúceho činiteľa vo vývine človeka, dotýka sa v nej aj spoločenských problémov. Rúfus bol v úzkom kontakte s maliarmi Zbierka : Ľudia v horách : ktorá vznikla na základe Martinčekových obrázkov, zobrazuje prostého človeka a jeho spätosť s prírodou. Zbierka : Stôl chudobných je zaujímavá z hľadiska formálneho, využíva rýmovaný - viazaný a voľný verš. Využil aj ľudové tradície v diele Kniha rozprávok : v ktorej nachádzame mnoho motívov ktoré poznáme z Dobšinského Prosto národných povestí. Hudba tvarov : je dôkazom Rúfusovej spolupráce s výtvarníkmi, konkrétne s Ľudovítom Fulom. Zamýšľa sa nad otázkou krásy a jej významom v živote človeka. Písal aj pre deti a mládež : Mechúrik koščúrik, Motlitbičky : ktoré venoval svojej dcére ktorá je zdravotne postihnutá. Písal aj eseje ktoré sa dotýkajú slovenskej literatúry.