Henry Ford

Henry Ford - Kráľ podnikateľov

I keď mal dobre platené miesto, nevzdal sa svojho sna vymyslieť „voz bez koní“. Stavil na výrobu lacných áut pre široké vrstvy.
Správnou motiváciou strojnásobil produktivitu svojich robotníkov.

Začínal z ničoho. Svojimi prevratnými myšlienkami zmenil Ameriku a následne celý svet. Narodil sa v roku 1863 v americkom štáte Michigan na farme svojich rodičov neďaleko Detroitu. Bol najstarší z piatich detí a tak jeho otec William, írsky prisťahovalec, považoval za samozrejmé, že majiteľom farmy sa raz podľa pradávneho obyčaja stane Henry. Lenže on neznášal úmornú prácu na poli.

Myslenie bolí

Odmalička videl, že samotná drina nemusí priniesť úžitok. Bol čas priemyselnej revolúcie a stroje čoraz viac nahrádzali ľudskú prácu. Tí, čo mali farmy bližšie k Detroitu ako jeho otec, predávali v meste svoje produkty s väčším ziskom, lebo mali na dopravu menšie náklady. Intuitívne vycítil, že pri úspešnom podnikaní treba najmä rozmýšľať. „Myslenie bolí, je to najťažšia práca, ktorá existuje,“ napísal neskôr, keď bol už slávny. „To je pravdepodobne dôvod, prečo tak málo ľudí myslí.“

Odvážny sen

V pätnástich rokoch odišiel do Detroitu, kde sa vyučil za strojného zámočníka. Potom sa zamestnal vo fabrike, kde sa staral o údržbu parných strojov. Presviedčal sa, ako sú tieto stroje nehospodárne a veril, že ich čoskoro nahradia benzínové motory. Mal síce len učňovskú školu, ale bol presvedčený, že takýto motor urobí. „Nebojte sa snívať,“ radil neskôr. „Ak máte svoj vysnený cieľ, na ceste za ním sa vám zdajú byť akékoľvek prekážky bezvýznamné.“

Vo voľnom čase ustavične čosi majstroval vo svojej dielni. V dvadsiatich piatich rokoch sa oženil a musel sa postarať o rodinu. Založil si prosperujúcu pílu na parný pohon, ale svoj sen neopustil. Neustále skúšal postaviť „voz bez koní“. O tri roky neskôr sa zamestnal ako inžinier vo firme Edison Illuminantig Company, kde sa stal čoskoro vrchným inžinierom. Mal výborný plat a mohol to ako samouk považovať za vrchol svojej kariéry. Stále však myslel na to, čo si predsavzal, po zamestnaní pracoval deň čo deň na svojom vynáleze. Po piatich rokoch zostrojil svoj prvý automobil, ktorý vážil 250 kilogramov a jazdil rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu. Zakrátko ho predal za dvesto dolárov a peniaze investoval do zlepšenia motoru.

Auto pre všetkých

Opustil Edisonovu firmu a spolu s niekoľkými spoločníkmi založil Detroit Automobile Company, kde vyrábali autá pre bohatých zákazníkov. Ford chcel však vyrábať lacné autá pre široké vrstvy, veril, že takto zarobia oveľa viac. Musel z firmy odísť, lebo s ním spoločníci nesúhlasili. Tí potom premenovali spoločnosť na Cadillac a tak vznikla slávna luxusná značka. Ukázalo sa, že aj ich cesta bola správna.
Ustavične pracoval na zlepšení svojho motoru a čoskoro získal pozornosť nových investorov. Stalo sa tak po tom, čo na soľnom jazere dokázal vo svojom aute ísť rýchlosťou 147 kilometrov za hodinu, čo bol vtedy svetový rekord. O Fordovi písali vo všetkých amerických novinách, bol slávny a tak vznikla spoločnosť s jeho menom: Ford Motor Company. Spočiatku mal však v nej len 25,5 percenta akcií, bol v nej vrchným inžinierom a viceprezidentom. Stal sa však dušou podniku a tak sa rýchlo vypracoval na jeho väčšinového vlastníka a prezidenta. Konečne mohol zaviesť do výroby svoj slávny model Ford T, na tie časy veľmi jednoduché, lacné a kvalitné auto, ktoré sa spoľahlivo pohybovalo po zlých cestách.

Jeden za troch
Pred Modelom T pracovali na montáži auta dvaja až traja robotníci, ktorí museli ovládať všetky druhy práce a boli zodpovední za jej kvalitu. Ford však ako prvý zaviedol výrobu na montážnej linke, kde viacerí robotníci robili len obmedzené úkony. Keďže boli jednoduchšie, získali v nich zručnosť a robili ich veľmi rýchlo. Bola to veľmi efektívna, ale aj otupujúca práca. A tak sa často stávalo, že kvalifikovaní robotníci dávali z firmy výpoveď.

Ford sa ich rozhodol motivovať. Dal im raz také platy ako mali robotníci inde a priznal im aj podiel na zisku. Ako jeden z prvých v Amerike im poskytol osemhodinový pracovný čas a päťdňový pracovný týždeň. Pre príslušníkov ich rodín zabezpečil lekársku starostlivosť, školy i rekreačné zariadenia. Jedným z jeho sloganov pre motiváciu ľudí bolo: „Či si už myslíš, že to robíš dobre alebo nie, vždy máš pravdu.“ Svojich zamestnancov nikdy nepodceňoval. Zabezpečil, aby mohli uplatniť svoje kritické pripomienky i zlepšovateľské návrhy. „Podnik, ktorý neprináša nič iného ako peniaze, je úbohý podnik,“ tvrdil. Táto filozofia sa mu vyplatila. Jeden jeho robotník mal takú produktivitu práce, ako traja robotníci v iných podnikoch.