RUDOLF JAŠÍK

Pochádzal z Kysúc ktoré mu poskytli námety pre jeho diela. Študoval v Zlíne – baťova škola, musel ju opustiť kvôli názorovej orientácií – vracia sa domov. Zapojil sa do Slovenského Národného Povstania. Po vojne pracoval ako redaktor závodného časopisu v Partizánskom. Posledné roky pôsobil v Nitre. Román Na brehu priezračnej rieky – predstavuje Kysuce ako kraj biedy ale aj krásy, zdôrazňuje že bieda zbavila človeka jeho ľudskej dôstojnosti – cez postavu žobráka Vinca, ktorému stačí kôrka alebo zemiak a keď to nedostane, ukradne to. Hrobár čaká na smrť richtára, lebo mu richtárka sľúbila 5 korún. „človek čaká na utrpenie iného, aby si zlepšil vlastné postavenie“. Je tu ešte mnoho postáv cez ktoré vyjadril život bedárov na Hrubom pľaci (miesto kde sa dej odohráva). Najbohatší človek je šindliar Džiano, no nemá kto kupovať jeho výrobky, lebo všetci sú chudobný. Zaujímavé je hodnotenie jeho dcérou Máriou – vyzdvihuje krásu Kysúc, ktoré sužuje bieda. Námestie svätej Alžbety – uvádza nás do Nitry do času nástupu fašizmu, kedy naši politici súhlasili s riešením tzv. židovskej otázky. Hrdinom sú mladí ľudia – chudobný chlapec Igor a židovské dievča Eva. Igor nepripisuje význam riešeniu židovskej otázky, pochopí to až vtedy keď sa to dotýka Evy – chce ju dať prekrstiť. No nemá peniaze, nechce mu ich požičať ani jeho otec, neskôr ich získa od jej strýka Samka – ale už je neskoro, kňaz sa obáva, a tak sa Eva dostane do zberného tábora, kde zomiera, keď zachraňuje malého chlapca. Igor príčinu smrti hľadá vo Flórikovi – bol totiž tým ktorý vstúpil do služieb fašizmu nie z presvedčenia ale z vidiny majetkových výhod. Môžeme sledovať úzky súvis medzi otázkou politickou a ekonomickou. To nám dokazuje aj Žltý Dodo, ktorý udáva židov, ba i svojich kamarátov za 100 korún. Zaujímavý je Maxiho postoj k dobe – ignoroval dobu, žltú hviezdu síce nosil no nie tam kde mal. Východiskom mu bol alkohol. Jeho brat Samko riešil situáciu radikálne, otrávil celú svoju rodinu a aj seba. Radšej volil dobrovoľnú smrť ako keby mali prejsť koncentrákom, kde by umreli. Mŕtvy nespievajú : je to nedokončený román, vyšiel po autorovej smrti, má 2 dejové línie. Východný front – Kľako, ktorý išiel dobrovoľne na front a až neskôr si uvedomí čo je to vojna, sám ju pocíti na vlastnej koži. Neskôr tu organizuje slovenských vojakov, ktorý chcú zbehnúť a chystajú sa pomôcť pri boji v SNP – za svoju vlasť. Pravno nemecké mesto kde žijú rôzne národnosti (Slováci, Nemci, Židia).