Ľudovít XIV.

Ľudovít XIV. sa narodil v dobe, keď Francúzsko ako najväčšia európska mocnosť preberala miesto po dosiaľ najmocnejšom Španielsku. To Ľudovítovi pomohlo, aby sa stal najväčším a najobdivovanejším vladárom svojej doby. Na trón nastúpil v roku 1643 ako štvorročný, pár dní pred tým ako francúzska armáda porazila kedysi neporaziteľných Španielov v Rocroi. V roku 1648 skončila veľkým francúzskym úspechom tridsaťročná vojna, ale vojna so Španielskom pokračovala. „Štát som ja“
V období rokov 1648 – 1653 otriasla Francúzskom rada obšianskych vojen. Ich príčina bola zloba šľachty i ďalších skupín namierenej proti centralizovanej monarchii, ktorá im zobrala väčšinu ich moci. Behom tohto obtiažného obdobia bol mladý Ľudovít často vydaný na milosť a nemilosť šľachtickým svárom a vyrastal v presvedčení, že sa stane skutočným vladárom a pánom štátu. Neskôr rozprával „Štát som ja“.
Ľudovítov najdôležitejší minister kardinál Mazarin konečne porazil povstania a pokračoval vo víťaznom velení Francúzska vo vojne proti Španielsku. Mazarin zomrel v roku 1661, ale Ľudovít na jeho miesto nikoho nemenoval. Kráľ sa stal svojím vlastným prvým ministrom a sám si rozhodoval o najvýznamnejších udalostiach zahraničnej politiky. A naviac vládol i veľkému obdobiu umenia a literatúry, keď väčšina vzniknutých umeleckých diel oslavovala Ľudovítovu veľkosť a jeho božskú podobu kráľa Slnko. Jedným z najúžasnejších činov Ľudovíta XIV., ktorým vzbudil obdiv svojích súčastníkov, bola stavba obrovského paláca vo Versailles, kam Ľudovít presťahoval celý kráľovský dvor. Ľudovít tu vládol v okázalej nádhere vytvorenej k tomu, aby zdôraznila jeho veľkosť. Ale Versailles dobré poslúžilo i na politické účely. Zámok stál vtedy ďaleko od Paríža, takže Parížania už nikdy nemohli kráľa desiť, ako tomu bolo počas občianskych vojen. A pretože priviedol významných šľachticov k dvoru a povzbudzoval ich v tom, aby súťažili o jeho pozornosť a priazeň, mal ich Ľudovít stále na očiach a odvracal ich od politických ambícií. Ako rástla Ľudovítova prestíž, stával sa versaillský zámok vzorom k výstavbe podobných palácov – samozrejme v menšom merítku. Takmer po celej Európe a vyššia spoločnosť sa vo väčšine zemí odlišovala tým, že používala francúzštinu a preferovala francúzsku kultúru.

Ľudovítove vojny
Aj keď mal Ľudovít v rukách neobmedzenú moc, vybral si ksebe schopných ministrov.