Hugolín Gavlovič

* 11.11.1712 Czarny Dunajec - Poľsko
† 4.6.1787 Horovce

Bol to náboženský autor, najvýznamnejší slovenský literát predstaviteľského obdobia.
Pôvodom bol Poliak ale od útleho detstva žil na Slovensku.
Chodil do školy v Trstenej a Žiline. V roku 1733 vstúpil do františkánskej rehole, kedy si krstné meno Martin zmenil na rehoľné Hugolín. Noviciát strávil v kláštore v Pruskom. V kláštore v Beckove absolvoval filozofické štúdium a teologické v Žiline. V roku 1738 bol vysvätený za kňaza a pôsobil ako kazateľ v Žiline. Neskôr bol kaplánom na panstve Madocsányovcov v Horovciach.

Za svojho života pracoval 43 rokov na jednom mieste. Súviselo to zrejme s jeho pľúcnou chorobou, ktorá mala tuberkulózny charakter. Z týchto zdravotných dôvodov sa zdržiaval na salaši pod Vršatcom a na Chrástkovej. Posledné mesiace svojho života strávil Hugolín Gavlovič na lôžku v kaštieli Madocsányiovcov. Zomrel 4. júna 1787 po štvormesačnom znášaní suchôt. Aj keď bola jeho tvorba rozmanitá a početná, mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale ostalo v rukopisnej forme, pričom veľa rukopisov sa stratilo. Je nepochybné že „školy“ (Valaská škola, mravú stodola, Škola kresťanská s veršami zvázaná, Škola duchovní aneb naučení k duchovnému rozímaní) spoločne tvoria jeden projekt s eschatologickou perspektívou: dosiahnuť spásu duše...

Tvorba: Valaská škola, mravú stodola, Cvičení duchovné, Kameň ku pomoci, Pet sto naučení o dobrých mravoch, Škola kresťanská s veršami zvázaná, Aký život, taká smrť