Alexander Dubček životopis

Alexander Dubček je významnou osobnosťou ako i slovenských, tak aj českých dejín. Patrí medzi štyri významné osobnosti, ktoré sú: Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik a Andrej Hlinka. Pre mnohých sa stal symbol ľudskosti v politike. Iróniou je, že malý Alexander Dubček uzrel svetlo sveta v tom istom dome ako Ľudovít Štúr, len o sto rokov neskôr a to v okrese Topoľčany v Uhorci, kde mu je venovaná aj jedna miestnosť zo Štúrovho pamätného domu. Narodil sa 27. novebra 1921. S rodičmi odcestoval roku 1925 do ZSSR, kde bol silne ovplyvnený komunizmom. Roku 1938 prichádza späť do svojej rodnej krajiny a rok na to sa stáva členom Komunistickej strany Slovenska. Aktívne sa zúčastňuje aj Slovenského národného povstania. V rokoch 1951 až 1954 je poslanec vo valnom zhromaždení. V jeho živote nastáva podstatný zvrat a vrchol jeho kariéry za obdobia „pražskej jari“. V januári roku 1968 abdikuje Novotný a aj z dôvodu nespokojnosti komunistickej totality a postavení Slovákov v štáte a prvým tajomníkom komunistickej strany sa stáva doposiaľ neznámy Alexander Dubček. V tomto období dúfal Dubček, že bude možné obnoviť opäť demokraciu. No však táto nádejná myšlienka bola zastavená vpádom ruského vojska. Dubček bol donútený odstúpiť v roku 1969 a novým tajomníkom ÚV KSČ sa stal Gustáv Husák, ktorý bol kedysi politický väzeň. Nastalo obdobie "normalizácie" , tvrdých očistiek, prenásledovania a hromadnej emigrácii. Rok na to bol Dubček vylúčený aj z FSČ. V roku 1975 Svoboda abdikoval a Husák sa stal prezidentom. Po tomto období sa Dubček vytráca z učebníc a je celkovo zabudnutý. Až v roku 1989 10.decembra sa na neho spomenulo ako na reformného komunistu a bol navrhnutý do funkcie predsedu parlamentu. K zmene došlo aj v prípade Husáka, proti ktorému a ďalším 32 bývalým vedúcim funkcionárom zahájené stranícke vyhlásenie, ktoré sa často končilo aj vylúčením. Nastala predvolebná kampaň, vyhlásená 29.apríla 1990 a zúčastnil sa jej aj Dubček. Svoje myšlienky obhajoval vo svojom rodnom okrese Topoľčanoch. 8. a 9. júna 1990 sa po 44 rokoch uskutočnili v Československu prvé slobodné demokratické parlamentné voľby. Ustavujúca schôdza FS sa konala 27. Júna. Za predsedu parlamentu bol zvolený Alexander Dubček (VPN). (Predsedom Snemovny ľudu sa stal Rudolf Battěk, predsedom Snemovny národov Milan Šútovec, predsedom českej vlády Petr Pithart a predsedou slovenskej vlády Vladimír Mečiar. Na 3.

společné schôdzi snemoven FS bol prezidentom republiky zvolený Václav Havel.)
Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 v pražskej nemocnici Na Homolcoch na následky vážnych zranení utrpených pri tragickej autonehode 1. septembra 1992. Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, obličiek a pľúc. Napriek všestrannej starostlivosti a niekoľko náročných operacií sa lekárom nepodarilo zachrániť mu život. Truhlu s pozostatkami Alexandra Dubčeka previezli z nemocnice Na Homolciach na ruzyňské letisko. Po rozlúčení sa zástupcovia Federálneho zhromaždenia, vojenských poctách a československaj hymne previezli truhlu do Bratislavy, kde na letisku čakali predstavitelia Slovenskej národnej rady, slovenskej vlády a mnoho občanov. Až do nasledujúceho dňa bola truhla vystavená vo foyeru Slovenského národného divadla a ľudia z celého Slovenska mlčky stáli v dlhom rade, mnohí s kyticami kvetov, aby se rozlúčili s človekom, ktorý sa pre nich stal symbolom ľudskosti v politike. Smútočného aktu v Slovenskom národnom divadle 14. novembra sa okrem zástupcov domácej politickej scény a tisícky ľudí zúčastnili aj predstavitelia skoro až 50 štátov a mnohých medzinárodných organizácií. Alexander Dubček bol najvýznamnejším a najznámejším politikom moderných československých dejín.