Narodil sa 28. Augusta 1749 vo Frankfurte. Pochádzal z bohatej a váženej meštianskej rodiny.
Na želanie svojho otca vyštudoval právo v Lipsku, kde sa zoznámil s Herderom, filozofom a teoretikom hnutia Sturm und Drang (Búrka a Vzdor). Toto hnutie vzniklo v dôsledku útlaku, neslobody a nespokojnosti v Nemecku. Príslušníci hnutia sa postavili proti nadvláde rozumu a chceli dosiahnúť uplatnenie všetkého prirodzeného, čo sa v človeku nachádza, ide o cit, vášeň, lásku a slobodu. Goethe predstaviteľ preromantizmu ako najvýznamnejši člen tohoto hnutia napísal ódu Prométeus, kde zobrazuje svoj hnev voči vtedajšej spoločnosti a odpor proti feudalizmu. Jeho nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom na napísanie románu, Utrpenie mladého Werthera. Ide o veľmi silne sentimentálny príbeh v ktorom mladík Werther sa šialene zaľúbi do dievčiny Lotte, ktorá však už je zasnúbená s iným mužom.
Nakoniec ho láska privedie do záhuby. Dielo vyjadruje skazenosť vtedajšieho spoločenského zriadenia. Roku 1775 prichádza Goethe do Weimaru a stáva sa ministrom. Nedochádza tu k dostatočnému pochopeniu jeho reforiem a kultúrnemu zveľaďovaniu. Neskôr odchádza, aby sa mohol v pokoji liečiť z depresie. Začína sa sústreďovať na antiku. V tomto období napísal drámy: Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso a Egmont. Jeho najvýznamnejším dielom je veršovaná dráma Faust. Je to príbeh o učencovi Faustovi, ktorý nieje spokojný sám so sebou. Prechádza rôznymi aspektami života a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Prichádza k záveru, že slobodu si zasluhuje len ten, kto denne o ňu bojuje. Goethe vyše osemdesiatdvaročný 22. marca 1832 zomiera vo Weimare, kde je aj pochovaný vedľa Schillera, s ktorým spolupracoval. Jeho myšlienky boli pre Goetheho zdrojom inšpirácie.