Milan Hodža životopis

HODŽA, Milan - buržoázny politik a štátnik, novinár (l. 2. 1878 Sučany. okr. Martin - 27. 6. 1944 Clearwater, USA).
Od 1886 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Soprone, do 1896 v Sibiu, 1896-98 právo na univerzite v Budapešti, 1916- l8 filozofiu vo Viedni. R. 1918 PhDr., 1921 univ. prof. novovekých dejín na UK v Bratislave, JUDr. h. c.
R. 1897-98 spolupracovník a začas redaiktor Slov. listov, 1898-99 parlamentnv spravodajca Budapester Abendblattu, 1900-0l zakladatel' a redaktor Slov. denníka, 1903-l4 Slov. týždenníka, 1914-l0 dôstojník rak.-uh. armády v Trenčíne a Veszpréme, 1915-l6 šéf vojenského cenzúrneho úradu pre Chorvátov, 1916-18 redaktor rak. tlačovej kancelárie vo Viedni. V novembri-decembri 1918 splnomocneny zástupca čs. vlády v Budapešti, 1919 št. tajomník Min. vnútra, 1919-20 a 1926-27 minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, 1926-29 školstva a nár. osvety, 1922-26 a 1932-35 pol'nohospodárstva, 1935-36 zahraničných vecí, 1935-38 predseda vlády SR, od 1938 predstavitel' burž. emigrácie vo Švajčiarsku, Francúzsku.
Pochádzal z poprednej nárdnouvedomelej rodiny. Počas štúdia pracoval v nár. spolkoch, venoval sa žurnalistike a jej prostredníctvom prešiel k profesionálnej politike. Aktívnu politickú činnosť začal kritikou pasivity Slov. nár. strany. Postupne sa prepracoval k vlastnému programu so základným ciel'om prebudovania Uhorska na burž. demokratický štát. Hoci spočiatku kalkuloval i s rob. triedou, spoločenský základ svojho hnutia našiel v najpočetnejšej soc. skupine slov. spoločnosti, v roľníctve. Významný ideológ agrarizmu , zakladateľ a najvýznamnejší predstaviteľ slov. agrárneho hnutia. Sprvu uplatňoval požiadavku pozemkovej reformy prostredníctvom št. výkupu veľkostatkov a prídelu pody rol'níkom za mierne ročné splátky, požiadavku nízkeho úroku pri roľníckych dlhoch, oslobodenie existenčného minima od daní, progresívneho zdanenia, budovanie rol'níckych organizácií. V politickej oblasti požiadavku všeobecného volebného práva, rešpektovania národnostného zákona, slobody zhromaždovania a spolčovania, reformy administratívy a rozvoja samosprávy. S týmto nár.-roľníckym programom 1905 zvolený medzi slov. roľníkmi na Dolnej zemi (volebný okr. Kulpín) za poslanca uh. snemuR. 1908 v Budapešti zorganizoval tzv. prvý roľnícky snem ako prvý pokus preformovať slov. burž. politickú organizáciu v zmysle roľníckeho programu na platforme celouh. národnostnej strany. R. 1912 s čes.

pomocou založil Ústredné družstvo pre hospodárstvo a ohchod, centrálu slov. družstevníctva, a usiloval sa založiť roľnícku odborovú organizáciu Hospodárske jednoty.Počas I. svetovej vojny sa vo Viedni zúčastnil na vvpracovaní projektu samostatného čs. štátu a jeho vnútornej organizácie, konkretizoval koncepciu jednotnej celošt. agrárnej strany. R. 1918 signatár martinskej Deklarácie Slov. národa a člen SNR. Ako splnomocnenec čs. vlády v Budapešti rokoval s mad'. vládou o postavení Slovákov v Uhorsku. R. 1919 organizoval Slov. roľnícku jednotu ako základnú zložku slov. agrárnej strany, kt. sa pod jeho vedením konštituovala v septemhri ako nár. republikánska strana rol'nícka, zakrátko sa pretvorila na Slov. nár. a roľnícku stranu. V rámci jej sporov zvíťazila jeho koncepcia založená na stavovských princípoch, 1922 sa táto strana zlúčila so stranou čes. agrárnej buržoázie do celošt. Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľuduAko reprezentant agrárnej strany sa významne zúčastnil na tvorbe a realizácii hospodárskej politiky burž. ČSR. Stál pri vzniku zákonodarstva o pozemkovej reforme a pri jej realizácii, najmä na Slov., významne sa pričinil o jej burž. Character
Ideový základ jeho politiky tvoril antikomunizmus, agrarizmus, burž. čechoslovakizmus. Tvorca teórie tzv. agrárnej demokracie, podľa kt. roľník, najmä bohatý, zaujíma ústredné postavenie v demokratickom štáte, je stabilizačným a konštruktívnym činiteľom proti rev. rob. hnutiuR. 1926 jeden zo spolutvorcov protiľud. vlády panskej koalície, 1926-28 organizátor protihradnej kampane, v pozadí kt. bol jeho zámer zaujať funkciu ministerského predsedu. Po jej porážke sa dočasne utiahol z politického života. Po voľbách 1929 zasahoval do rokovaní o zostavení novej vlády, potom v mene energickejšieho presadzovania agrárneho programu organizoval v agrárnej strane pravicovú opozíciu voči ministerskému predsedov Udržalovi. Od 1932, a najmä od 1935 výrazne spoluurčoval čs. vnútornú politiku. V období ohrozenia republiky a demokracie fašizmom jeho vláda pacifikovala protifašistické hnutie, perzekuovala KSČ, no usilovala sa o kompromis s nem. nacistickou menšinou a o začlenenie ľudákov do vlády.