Naučil ich, byť smelými, sebavedomými, odvážnymi v boji, naučil ich vydať zo seba maximum.
Vedomý si toho, že oni sú Afrikakorps, pochodovali dokonca i do zajatia so vztýčenými hlavami, pričom si spievali „Wir fahren gegen Engeland - Dnes tiahneme proti Anglicku“.
V Nemecku ešte roku 1949 opatrovali v náprsných kapsách svoje nášivky s palmou. Keby ste sa ich spýtali, či boli v severnej Afrike, odpovedali by s hrdosťou: „Áno, bol som v Afrikakorpse. Bojoval som s Rommelom“.(1,217)
Po vojne sa Rommel stal pre väčšinu Britov synonymom nepriateľa, čestného nepriateľa, proti ktorému za vojny stálo za to bojovať. Briti nezabudli na „gentlemansku“ púštnu vojnu, v ktorej im bol veľkým súperom, nezabudli nato, že sa nikdy nespreneveril zásadám cti, nikdy sa nedal zviesť k násilnostiam typickým pre gestapo, SS a nacistickú spodinu.
Rommel mohol byť vzácnou výnimkou, nakoniec, ale zostal tým, čím bol v skutočnosti - nesmierne výkonným Hitlerovým generálom, mužom, ktorý sa nepozastavil nad tým, že jeho vodca prechádza okupovanou Prahou, že nemecké obrnené divízie valcujú Poľsko, obsadzujú Belgicko a Francúzsko.


POUŽITÁ LITERATÚRA :

Young,D.: Rommel, NAŠE VOJSKO, Praha 1995, str.18,27-28,50-51

Brož,I.: Manažeř války, SVOBODA, Praha 1994, str.129-149

Neillands,R. a Normann,R.: Deň D 1944 - hlasy z Normandie, OLDAG, Ostrava 1994, str.44-46,52,53,58,59

Lucas,J.: Poslední rok německé armády, MUSTANG, Plzeň 1995, str.97-100

Muller,H. a kol.: Ďejiny Německa, NLN, Praha 1995,str.298,299.