Rommelova charakteristická samostatnosť a smelosť sa vyplatili. 24. septembra bol v lese neďaleko Varennes ranený do stehna, keď zaútočil na troch francúzskych vojakov, aj keď nemal náboje. Obdržal Železný kríž druhej triedy. Po návrate z nemocnice viedol 29. januára 1915 svoju čatu cez ostnatý drôt do francúzskych pozícii, dobyl štyri bunkre, odrazil protiútok praporu a potom sa stiahol so stratou menšou než tucet mužov. Smelý prienik a samostatná akcia opäť slavili úspech. Rommel obdržal Železný kríž prvej triedy. 'Rommelovú schopnosť dostatočne charakterizujú dva pozoruhodne úspešné útoky. V januári1917 vnikol za mrazivej noci so svojími mužmi do nepriateľských pozícii, dorazil do dediny Gagesti, zahájil paľbu a zajal 400 mužov. A v auguste, aj napriek svojom zranenom ramene, nepozorovane previedol štyri roty v zástupe cez les, napadol a dobyl silne opevnené postavenie na hore Cosne. Svoj najslavnejší čin v prvej svetovej vojne však uskutočnil v Taliansku, kam bol jeho prapor presunutý ako súčasť nemeckej 14. armády, aby pomohol Rakúšanom v jesennej ofenzíve na Isonzo. Rommelovým hrdinským činom bolo dobytie kľúčovej talianskej pozície na hore Matajuru, ktoré v otóbri zmenilo bitku o Caporetto v talianskú katastrofu a pohromu znamenajúcu pre Taliansko strátu 250 000 zajatcov. Prihodilo sa toto: Počas hlavného útoku vzal Rommel pred úsvitom dva roty cez frontu na krídlo, potom vnikol do talianských pozícii a dobyl talianskú delostreleckú batériu. Jednu rotu ponechal na mieste a pokračoval ďalej. Keď talianský prapor zahájil protiútok na nemecké jednotky nachádzajúce sa za nim, Rommel sa vrátil, udrel na prapor z tyla, vynutil si kapitulaciu a zajal viac než tisíc vojakov, ktorých poslal so strážou späť. Zostávajúce štyri roty Rommelovho praporu postupovali dopredu. Ďalšie tri kilometre ich viedol v zástupe- Rommelovi muži odrezali hlavnú cestu a zmocnili sa zásobovacej kolony, pedesiatich dôstojníkov a dvoch tisíc mužov z jednotiek bersaliérov (horských jednotiek). Rommel potom postúpil k hlavnému talianskému postaveniu, do ktorého s niekoľkými strelcami smelo vnikol a vyzval posádku ku kapitulácii. Štyrdsaťtri dôstojníkov a tisícpäťsto vojakov sa vzdalo. Pri ďalšom postupe vyšplhali Rommel a jeho muži na horu Matajur, dobyli kótu a porazili jednotky, ktoré ju bránili. Rommel bol päťdesiat hodin nepretržite na nohách. Do jeho rúk tak padlo stopäťdesiat dôstojníkov, deväť tisíc vojakov a osemdesiatjedna diel.