divízie, ktorej sa začalo hovoriť „divízia duchov“, postupovali ďalej na západ k atlantickým prístavom. Podarilo sa im dobyť prístavné mesto Cherbourg.
V celkovej bilancii zajali Rommelovi muži 97 tisíc vojakov, pričom vlastné straty činili 42 tankov.

„Ste príliš rýchli, mladý muž“(2,139), povedal jeden z francúzskych generálov Rommelovi do očí, keď padol do zajatia.
Behom francúzskeho ťaženia si vyslúžil vysoký kredit za rýchlosť, rozhodnosť ,tvrdosť a húževnatosť s akou viedol svoju tankovú divíziu.
K jeho dobrému menu - a to i na strane západných spojencov - prispela rovnako tá skutočnosť, že dokázal maximálne šetriť životy ľudí. Vlastných i protivníkov.
A tak malo Nemecko nového hrdinu.(2,139)


5. Afrika



Na začiatku februára 1941 bol pozvaný k Hitlerovi. Vodca začal pred populárnym generálom analyzovať situáciu v severnej Afrike a potom hneď prešiel k veci. Svojmu návštevníkovi oznámil, že ho navrhuje ako vrchného veliteľa nového, nemeckého vojenského zoskupenia, ktoré vošlo v známosť ako Afrikakorps.(5,298)
Rozhodol sa preňho, pretože bol pomerne mladý, zdravý a predovšetkým rýchlo prispôsobivý zmenám - strategickým pomerom , tak zemepisným i klimatickým podmienkam.
Jeho úlohou bolo vytlačiť Britov z Líbye do Egypta a možno aj trochu ďalej.(2,139)
Na to, aby bolo ťaženie úspešné bola potrebná nesmierne vysoká disciplína, ale nie pruská, ale tá, ktorej sa často hovorilo aj „uvedomelá“.
Bolo nutné zmeniť celkový štýl riadenia výcviku a vedenie bojovej činnosti. Velitelia všetkých stupňov podľa Rommelových dispozícií sa museli učiť byť staršími a skúsenejšími kamarátmi. Taktiež bolo nutné nastoliť nový režim pre údržbu a doplňovanie techniky, zásobovanie potravinami, liekmi a materiálom všelijakého druhu, ako aj spôsob života v púšti.
Cvičil svojich vojakov v európskych a afrických priestoroch pre úplne nový spôsob boja na úrovni armádneho zboru.
Hneď po príchode do Afriky uskutočnil ofenzívu, ktorej padol za obeť Tripolis a Britov zatlačil ďaleko na východ.(2,140)


Začalo sa mu vravieť „Líška púšte“. Bol povýšený do hodnosti poľného maršala. Vo svojich 50 rokoch sa stal vôbec najmladším poľným maršalom v nemeckých ozbrojených silách. Po počiatočných úspechoch sa Rommel dostal do ťažkej situácie. Berlín žiadne podstatné posily neposlal a preto sa musel stiahnuť k Bengházi.
Stál tvárou v tvár protivníkovi, ktorý bol lepšie vyzbrojený a mal viac vojakov. Boli mu síce podriadené taktiež talianske jednotky, ale s ich veliteľmi ho nečakalo nič dobré.