Z východu sa naňho tlačil Montgomery a v Maroku a Alžírsku sa v novembri 1942 vylodili spojenci pod velením Dwighta Eisenhowera.(2,142-143)


6. Rommel v Taliansku

Jeho nesporné veliteľské prednosti a znalosť britského a amerického protivníka, viedlo nemecké vrchné velenie k rozhodnutiu vyslať ho na miesto, kde to najviac „horelo“.
Z Tuniska odletel 9. marca 1943 a zanedlho prevzal velenie nad skupinou armád B v severnom Taliansku. Za doby velenia týmto jednotkám sa do kontaktu s nepriateľom vôbec nedostal a tak väčšinu času trávil riešením problémov,
-16-


ktoré mu robili oddieli SS. Divízie SS síce spadali pod velenie wermachtu pri bojových operáciách, z hľadiska disciplíny boli však svojim pánom, čo sa prejavovalo mimo iného surovým chovaním ich príslušníkov k civilnému talianskemu obyvateľstvu.(3,44)
A to bolo zdrojom neustálych problémov, ktoré zamestnávali maršala. Jeho sťažnosti na ich chovanie boli prednesené politickým špičkám, ako napríklad Himmlerovi a potom ignorované. Napriek tomu, že boli takto nepopulárne, boli jednotky SS vynikajúce v boji, naviac vďaka svojmu politickému vplyvu boli vybavené špičkovou technikou a vojakmi.(3,45)
V Taliansku sa však rozhorelo protifašistické povstanie, ďalšia vlna invázie spojencov sa očakávala práve v týchto priestoroch, odkiaľ bolo blízko do Rakúska a do Bavorska. Preto bol zanedlho odvolaný z tejto funkcie.


7. Atlantický val

Roku 1941, keď Nemci neuspeli pri pokuse o inváziu do Anglicka, začali na pobreží oceánu budovať sieť opevnení, ktoré dostalo názov Atlanticky val a ktorý by sa ,ak by bol dokončený, tiahol od Nórska až po hranice so Španielskom(3,43-44).
Po odvelení z Talianska a po čase strávenom zotavovaním, bol menovaný do svojej poslednej funkcie. Stal sa veliteľom skupiny armád v severnom Francúzsku.
Začal sériu bleskových inšpekčných ciest po celej dĺžke budovaných opevnení. Tím, čo tu objavil bol doslova zdesený.
Na mnohých miestach slávny val doslova neexistoval. Objavil celé dlhé úseky pobrežia, ktoré boli zabezpečené len niekoľkými mínami a ostnatým drôtom.
Výstavba dôkladného obranného systému, najmä pobrežných bariér a veľkých bunkrov, bola spomaľovaná nedostatkom ocele, betónu a pracovných síl.(3,45)

Svoje málo povzbudivé zistenie spracoval a výslednú správu odovzdal vrchnému veleniu wermachtu, pre nápravu však nebolo, alebo skôr nemohlo byť urobené nič(3,46).

Veľmi sa spoliehal na použitie mínových polí. Behom štyroch mesiacov pred júnom 1944 bolo pozdĺž brehu prielivu položených 4 milióny mín.