Mal v pláne položiť 50 až 100 miliónov mín, než by považoval obranné opatrenia ukončené.
Nad plážami a za nimi dal stavať guľometné hniezda, betónové opevnenia pre ťažké guľomety, 81 milimetrové mínomety, pre impozantné 88 mm protitankové delá.




Tieto palebné prostriedky a všetky opevnenia na pobreží boli uspôsobené skôr na ostreľovanie pláže než otvoreného mora.
Rozkázal, aby bol doslova zakopaný každý, vojak, kuchár, úradník, šofér.(3,53)
Obrana atlantického valu bola v rukách vrchného veliteľa západného frontu, poľného maršala Gerda von Rundstedta, ktorý mal na starosti celú oblasť Nórska až po stredomorie. Tá bola obsadená mnohými armádnymi zbormi. Oblasť Normandie chránila skupina armád B poľného maršala Rommela, ktorá sa skladala z dvoch armád: 7. armáda mala v Normandii jedenásť divízií a 15.,umiestnená v okolí Calais pri prielive La Manche, mala sedemnásť divízií(4,97). Treba poznamenať, že Nemci nemali vypracovanú žiadnu stratégiu ani konkrétny postup pre obranu proti invázii na kontinent. Von Rundstedt síce bol vrchným veliteľom západnej fronty, ale veľká časť divízií, ktoré na nej mal k dispozícii, boli pod velením OKW a mohla byť použitá len na vodcov príkaz.
Ďalšou nevýhodou Von Rundstedta bolo, že Rommel jeho podriadený, bol jedným z vodcových obľúbencov a tak ho ľahko presvedčil, aby umiestnil tri zo šiestich divízií pancierového zväzu západ, do oblasti skupiny armád B a nie do oblasti podliehajúcej vrchnému veleniu západného frontu(4,99).


Rozdielne názory existovali predovšetkým vo využití pancierových divízii k obrane. Rommel, ktorý si bol vedomí prevahy spojencov vo vzduchu, chcel, aby pancierové útvary postúpili až k pobrežiu, kde by mohli zničiť invázne jednotky ešte predtým, než by stihli vybudovať základňu pre ďalšie útvary. Dobre vedel, že pokiaľ by pancierové jednotky boli držané ďalej od pobrežia, ako požadovali von Rundstedta von Schweppenburg, spojenecké stíhačky by zlikvidovali veľkú časť nemeckých síl ešte skôr, než by sa dostali do kontaktu s inváznymi silami.(4,99-100)
Plánom vrchného veliteľstva západného frontu a obrneného zväzu Západ bolo držať hlavnú silu obrnených divízií ďalej od pobrežných pláži a počkať až bude jasno o oblasti invázie. Potom sa tieto sily mali presunúť k Normandii, alebo k prieplavu La Manche. Von Rundstedt si mal potom sám zvoliť miesto stretu s inváznymi silami.
Hitlerov kompromis, že tri pancierové divízie budú umiestnené u Rommela a ďalšie u von Rundstedta, neuspokojil žiadnu stranu.(4,100)


6. júna 1944 došlo k úspešnej invázii spojencov v Normandii. Spojencom sa podarilo pevne zachytiť. 17. júna 1944 sa konala neďaleko Soissons porada u Hitlera. Rommel sa spolu s vrchným velením západného frontu poľným maršalom Gerdom von Rundstedtom otvorene vyslovil o nesmiernom nebezpečí hroziacemu nemeckej armáde, pretože k tomuto dňu mali spojenci cez 600 tisíc mužov v Normandii s tým, že v prvom júlovom týždni to bude dokonca milión.
Nebolo to však nič platné. Rommelovy podľa generála Speidela vodca povedal: „Nemajte žiadne obavy o budúci vývoj vojny.