Ludwig Van Beethoven


Narodil sa 19. decembra 1770 v Bonne. Jeho otec bol tenoristom v dvornej kapele na dvore kolínskeho arcibiskupa. Vychovával ho ako zázračné dieťa a už ako trinásťročný sa stal organistom a hráčom na violu. Roku 1787 ho arcibiskup poslal do Viedne, aby pokračoval v hudobnom vzdelaní u Mozarta. Natrvalo sa presídlil do Viedne až roku 1792. Čoskoro sa stal známym a všade vyhľadávaným. Hudba v jeho dielach dosiahla nové dimenzie. Cisári a králi oslavovali Ludwiga van Beethovena ( 1770 – 1827 ) na vrchole jeho slávy ako najväčšieho z najväčších. To, čo Beethoven vytvoril, je viac ako len nový štýl. Jeho dielo znamená pre ľudskú existenciu vstup do ríše tónov. Natoľko ním ovplyvnil storočie, že ešte dlho po ňom sa vo vývoji hudby nič zásadne nezmenilo. Beethoven žil v šľachtickej viedenskej spoločnosti, jeho priateľmi boli grófi a kniežatá. Väčšinou chodil v nevyčistených oblekoch, neučesaný, býval v takých podmienkach, kde nebolo vhodné nikoho prijať. Napriek tomu prichádzali k nemu vysokopostavení príslušníci rakúskej šľachty a hodiny klavíra dával vo svojej neusporiadanej domácnosti kontesám a grófkam, zvyknutým na najväčší prepych. Takmer by si človek mohol myslieť, že začiatkom 19. storočia sa vo Viedni objavil prvý hippies a vznešenú spoločnosť šokoval svojim extravagantným správaním.