Vyučil sa najprv za rytca v Norimbergu, potom študoval na univerzitách v Altdorfe a Jene, kartografické vzdelanie získal na vojenskej akadémii vo Viedni. Od roku 1725 bol stoličným matematikom v Bratislave. Jeho spolupráca s Matejom Belom sa začala už rytinami do diela Prodromus.. a vyvrcholila ilustráciami, ale predovšetkým tvorbou máp do Notícií, ktorou ho poveril kráľ Karol. V tom čase už pracoval aj pre banskú komoru v Banskej Štiavnici, kde vyhotovoval banské mapy a plány. 29. júla 1735 sa z rozhodnutia panovníka stal profesorom a riaditeľom banskej školy v Banskej Štiavnici. Okrem toho z poverenia Dvorskej komory pokračoval vo vymeriavaní a zakresľovaní územia Uhorského kráľovstva, zúčastňoval sa na rozhodovaní o razení banských diel, stavbe budov, banských strojov a zariadení, ale aj pecí, hút, vodných diel, nádrží, zariadení na splavovanie dreva, ciest, mostov a podobne. Roku 1749 vypracoval plány na stavbu kráľovského paláca v Budíne. Vypracoval si vlastnú kartografickú metódu, určil zemepisnú polohu viacerých slovenských miest, zdokonalil meračské metódy atď. Výsledkom jeho kartografického úsilia ja okolo 70 máp, vrátane máp všetkých slovenských a väčšiny uhorských stolíc. koncom života sa venoval aj opevňovacím prácam na sliezskych hraniciach a regulačným prácam na Žitnom ostrove aj v povodí Váhu. Pozoruhodné sú aj jeho matematické úvahy a výpočty (o.i. na tému kvadratúry kruhu) a archeologické výskumy. 23. marca 1750 zomrel cestou z Trenčína do Banskej Štiavnice. Podľahol prechladnutiu, ktoré ho postihlo na vymeriavacích prácach pri Váhu. Použitá literatúra: Kronika Slovenska - 1. časť.