KLEOPATRA VII.
(*asi 24. august 69 pred Kr., Alexandria – † 12. august 30 pred Kr.)
Charakteristika:
Jej materinským jazykom, tak ako všetkých Ptolemaiovcov, bola gréčtina koine. Vo svojom detstve dostala dôkladné vzdelanie. Okrem gréčtiny vraj hovorila po egyptsky, hebrejsky, arabsky, sýrsky, etiópsky, partsky a médsky. Hovorí sa, že bola paradoxne jediným Ptolemaiovcom, ktorý vedel aj po egyptsky. Poznala 3 druhy písma, a to hieroglyfické, démotické a grécke.
Na svoju stranu získala dvoranov a kňazov. Vždy chodila krásne oblečená a bohato zdobená: na hlave mala zlatý diadém znázorňujúci zlaté perá, slnko a pár rohov. Nosila nádherné šperky. Úzkostlivo dbala na čistotu, používala parfémy z cédra, škoricovníka, myrhy a mala dokonalý mejkap z prírodných farieb. Kozmetické prípravky mala uložené v ozdobných keramických nádobkách. Používala kovové dokonale vyleštené zrkadlo, lebo sklenené ešte nepoznali. Ruky mala často zdobené jemnými
vzormi namaľovanými henou. Vždy zvážila, čo si oblečie, aby si naklonila egyptský ľud. Nosila dlhé nariasené ľanové šaty ozdobené výšivkami a korálkami. Obuté mala ľahké kožené sandále s kovovými ozdobami. Zaujímavosťou je že faraón musel pri každom obrade mať bradu (či už muž alebo žena) a preto si Kleopatra musela dávať na tvár umelú bradu. Kleopatra si so sebou na každú cestu brala 500 kôz, v ich mlieku sa denne kúpala. Bola tiež autorkou jednej z prvých kníh o kozmetike. Jej recepty na krásu napísané na papyruse sa zachovali až dodnes.
ŽIVOT
Detstvo:
Narodila sa ako dcéra faraóna Ptolemaia XII. Auletos v Alexandrii v Egypte. Nemala to v živote ľahké. V 14-rokoch sa na vlastné oči stala svedkom ako jej otec ušiel po vzbure z Egypta. Najprv na trón nastúpila jej staršia sestra Berenika (vládla 58–55 pred Kr.), ktorá dala zavraždiť svoju mladšiu sestru a aj sama umrela veľmi násilnou smrťou.
Kráľovná spolu s Ptolemaiom:
V roku 51 pred Kr. ako 18-ročná nastúpila na trón a po vzore egyptských faraónov sa stala manželkou svojho 12-ročného brata Ptolemaia XIII. Filopatora. O všetkom stále sama rozhodovala bez brata aj bez radcov. Na minciach bol len jej portrét. Keď jej brat dovŕšil 16 rokov, chcel začať vládnuť. So svojím radcom Pothiniusom začal pripravovať Kleopatrinu smrť. Aby sa zachránila, utiekla do Sýrie.
Alexandríjska vojna:
V tom istom čase (v rokoch 49–45 pred Kr.) v Rímskej ríši prebiehala občianska vojna medzi Júliom Caesarom a Pompeiom. Keď ho Caesar 9. augusta 48 pred Kr. porazil pri Pharsalose (dnes Farsala), utiekol Pompeius do Egypta, lebo tam kedysi pomohol na trón Ptolemaiovi XII., otcovi súčasných dvoch vládcov Egypta (Ptolemaios XIII. Filopator a Kleopatra). Netušil však, že v Egypte práve bojovali proti sebe strany podporujúce týchto dvoch vládcov. Navyše z túžby zavďačiť sa víťazovi dvorania Ptolemaia XIII. Caesarovi, ktorý dorazil do Egypta krátko po Pompeiovi, predložili na privítanie Pompeiovu hlavu. Pompeiovci utiekli do provincie Africa. Caesara, na ktorého strane medzitým stál celý Rím, ktorý ho preto zvolil za diktátora na jeden rok a zavalili ho rôznymi poctami, sa potom v Egypte zapojil do bojov o trón na strane Kleopatry (tzv. Alexandrijská vojna 48 – 47 pred Kr.). Caesar sa na kráľa nahneval a okamžite ho zosadil za to, že zabil Pompeia, Rímskeho občana. Ptolemaios sa vzbúril, pričom Caesar bojoval na Kleopatrinej strane a Kleopatra sa vraj z obavy pred vojskom svojho brata tajne dala prepašovať zakrútená v koberci do Caesarovej komnaty, aby si ho priklonila na svoju stranu. To sa jej podarilo, pretože Caesar bol týmto trikom nesmierne nadšený. Oproti povestiam, ktoré o nej kolujú, Kleopatra nebola nesmierna kráska, ale zato mala svoje osobité kúzlo, ktorému podľahol i samotný Caesar. Po príchode posíl z Malej Ázie a Sýrie Caesar Ptolemaia XIII. porazil a Ptolemaios XIII. sa na úteku z Alexandrie utopil pri prechode cez Níl. Caesar tiež odhalil sprisahanie jeho radcu Potina a dal ho popraviť.
