Václav Havel sa narodil 5.10.1936 v Prahe. Vyštudoval DAMU (predtým 2 roky študoval na ČVUT). Začiatkom 50-tych rokov pracoval ako chemický laborant, potom ako javiskový technik Divadla ABC. V rokoch 1960-68 bol dramaturgom a asistentom réžie Divadla na zábradlí a príležitostne sa živil ako robotník v Trutnovskom pivovare. V roku 68 sa stal signatárom otvoreného listu 150 spisovateľov a kultúrnych pracovníkov k otázkam demokratického procesu adresovaného ÚV KSČ. V auguste 68 bol autorom rozhlasových komentárov, roku 1969 vystúpil na politickom mítingu NHKG Ostrava a potom bol obvinený z prípravy podvracania republiky. Bol i spoluzakladateľom Charty 77. V r.79 bol odsúdený na 4,5 roka nepodmienečne za podvracanie republiky. V septembri 88 vystúpil verejne po prvýkrát po 19 rokoch, no po zadržaní na Václavkom námestí 16.januára 89 bol odsúdený na 9 mesiacov, v máji toho roku ho podmienečne prepustili. V decemri 89 bol zvolený za prezidenta ČSSR. Bol navrhnutý na Nobelovú cenu za mier
Potom, ako došlo k akémusi odmäku spoločenskej klímy, pustilo sa avantgardné pražské Divadlo na Zábradlí do produkcie drám Čakanie na Godota a Kráľ Ubu. Významnou osobnosťou avantgardnej scény tu bol Václav Havel, ktorý pôsobil v tom čase ako asistent umeleckého riaditeľa spomínaného divadla, vynikajúceho kritika a režiséra, pána Jána Grossmana. Aj pod jeho vedením sa Havel rozvinul do role dramaturga a miestneho dramatika. Jeho prvá úspešná hra, Záhradna slávnosť (1963), predstavuje zmes tvrdo-údernej (trefnej) politickej satiry, Švejkovského humoru a Kafkovskej hĺbky, čo sú zároveň charakteristiky Havlových diel. Hra sa odohráva v krajine, kde režim rozhodol zrušiť Úrad pre likvidáciu a pozitívnejšie orientované ministerstvo, Úrad pre inauguráciu, sa má tejto úlohy chopiť. Ale Úrad pre likvidáciu vytrvalo tvrdí, že to nie je možné. Len tento úrad je schopný zlikvidovať široko-ďaleko všetko, čo je potrebné. Hrdina, mladý kariérista, postupuje na vyššie miesto vďaka jeho brilantnému príspevku k argumentom a intrigám, ktoré táto dilema so sebou prináša. Režisér Andrej Krob poznamenal, že táto hra je aktuálna obzvlášť dnes (r.1996), v dobe nielen závratných kariér anonymných Pludkú, ktorým stačí vyznať sa v odpovedajúcej frazeológii, ale i latentného globálneho nebezbečenstva, že sa niekde znovu vytvára akýsi nový newspeak (novoreč).