Kto bol Milan Hodža ?
Referát z dejepisu.

Za celej existencie Československa boli len štyria Slováci predsedami jeho vlády: Milan Hodža, Viliam Široký, Jozef Lénart a posledný Marián Čalfa. Prvý z nich a jediný v dobe medzi dvoma svetovými vojnami bol Milan Hodža, sučiansky rodák, historicky zatajovaná osobnosť alebo osobnosť, o ktorej sa po roku 1948 objavovali len negatívne stanoviská. Počas štyroch desaťročí bol označovaný za reakčného buržoázneho politika. Nebol však jediný s takýmito prívlastkami. Preto sa oprávnene žiada verejnosti predstaviť Dr. Milana Hodžu, lebo to bol rozhodne veľký človek, politik, štátnik a publicista.

Narodil sa 1. februára 1878 v Sučanoch. Tohto roku sme si teda pripomenuli 121. výročie jeho narodenia. Dostal výborné vzdelanie, veď právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike. Ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a tiež v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. Mal kontakty aj na panovnícky dvor, osobitne na následníka trónu Františka Ferdinanda i posledného cisára Karola. Za Rakúsko-Uhorska pôsobil v rámci Slovenskej národnej strany, neskôr sa usiloval o vytvorenie agrárnej strany, ale začala sa I. svetová vojna a tento zámer sa mu splniť nepodarilo. Po vzniku ČSR patril k politickým špičkám Slovenska. Bol poslancom Národného zhromaždenia po celú existenciu prvej ČSR aj ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach, keď postupne viedol ministerstvá - zjednotenia zákonov a organizácií, poľnohospodárstva, tiež školstva, ba zakrátko i zahraničných vecí. Po vzniku ČSR bol vedúci činiteľ agrárnej strany na Slovensku. Vrcholom jeho politického pôsobenia bol post ministerského predsedu ČSR v rokoch 1935 až 1938. Treba uviesť, že ako predseda vlády mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. A tieto spory pokračovali aj po rozbití ČSR. M. Hodža v jeseni 1938 opustil Československo a usadil sa najskôr vo Francúzsku. Keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada, ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, jej predsedom sa stal Milan Hodža.