Milan Hodža životopis

Kto bol Milan Hodža ?
Referát z dejepisu.

Za celej existencie Československa boli len štyria Slováci predsedami jeho vlády: Milan Hodža, Viliam Široký, Jozef Lénart a posledný Marián Čalfa. Prvý z nich a jediný v dobe medzi dvoma svetovými vojnami bol Milan Hodža, sučiansky rodák, historicky zatajovaná osobnosť alebo osobnosť, o ktorej sa po roku 1948 objavovali len negatívne stanoviská. Počas štyroch desaťročí bol označovaný za reakčného buržoázneho politika. Nebol však jediný s takýmito prívlastkami. Preto sa oprávnene žiada verejnosti predstaviť Dr. Milana Hodžu, lebo to bol rozhodne veľký človek, politik, štátnik a publicista.

Narodil sa 1. februára 1878 v Sučanoch. Tohto roku sme si teda pripomenuli 121. výročie jeho narodenia. Dostal výborné vzdelanie, veď právo študoval v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Všeobecné i špecializované vedomosti, znalosti rečí, talent, pracovitosť i odvaha ho vo všetkých oblastiach, v ktorých pracoval, viedli k úspechom. Bolo tomu tak najmä v žurnalistike a v politike. Ešte za Rakúsko-Uhorska pracoval ako redaktor v Abendblatte, Slovenskom denníku, Slovenskom týždenníku a tiež v rakúskej tlačovej kancelárii vo Viedni. Mal kontakty aj na panovnícky dvor, osobitne na následníka trónu Františka Ferdinanda i posledného cisára Karola. Za Rakúsko-Uhorska pôsobil v rámci Slovenskej národnej strany, neskôr sa usiloval o vytvorenie agrárnej strany, ale začala sa I. svetová vojna a tento zámer sa mu splniť nepodarilo. Po vzniku ČSR patril k politickým špičkám Slovenska. Bol poslancom Národného zhromaždenia po celú existenciu prvej ČSR aj ministrom viacerých rezortov v mnohých vládach, keď postupne viedol ministerstvá - zjednotenia zákonov a organizácií, poľnohospodárstva, tiež školstva, ba zakrátko i zahraničných vecí. Po vzniku ČSR bol vedúci činiteľ agrárnej strany na Slovensku. Vrcholom jeho politického pôsobenia bol post ministerského predsedu ČSR v rokoch 1935 až 1938. Treba uviesť, že ako predseda vlády mal ostré spory s prezidentom Edvardom Benešom. A tieto spory pokračovali aj po rozbití ČSR. M. Hodža v jeseni 1938 opustil Československo a usadil sa najskôr vo Francúzsku. Keď v novembri 1939 vznikla v Paríži Slovenská národná rada, ako vrcholný orgán slovenského zahraničného odboja, jej predsedom sa stal Milan Hodža.

Už v tom čase bol za obnovenie ČSR, ale na zásade práva Slovákov starať sa o svoje veci samostatne, s výnimkou sfér zahraničnej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupovať spoločne. E. Beneš sa postavil nielen proti M. Hodžovi, ale i proti parížskej SNR. Zo sporu o vedenie vyšiel víťazne Dr. E. Beneš. Milan Hodža od roku 1941 pôsobil v USA. Aktivizoval sa v krajanských spolkoch. Načrtával projekt, aby po porážke nacistov vznikla v strednej Európe konfederácia podunajských štátov. Táto konfederácia mala mať čo najtesnejšie styky s USA, keď správne predpokladal, že rozhodujúcou silou v tejto krutej vojne a po nej sa stane takto vojensky a priemyslovo mohutná veľmoc, ktorá bola naviac vzorom aj v uplatňovaní demokracie. Pre úplnosť pohľadu, nemôžeme neuviesť aj skutočnosť, že Milan Hodža bol bystrý a rozhľadený novinár. Jeho články a polemiky vyšli knižne v 7 zväzkoch. No vydal aj iné knižné diela. Škoda, že jeho Federation in Central Europe (Londýn r. 1942) nemá slovenské vydanie. Snáď sa tak stane teraz, veď ide o dielo hodné opätovnej pozornosti. Dr. Milan Hodža zomrel 27. júna 1944 v Clearwater v USA. Bol osobnosťou, ktorá znesie porovnávanie s inými českými a slovenskými ministerskými predsedami i politikmi v časovom oblúku od roku 1918. Nad mnohými z nich vysoko prečnieva.