Ján Botto životopis

Ján Botto-(1829 Vyšný Skalník-1881 Bratislava)
-bol najmladší zo štúrovcov
-študoval v Levoči,tu si osvojil názory Štúrovcov,ktorí sem prišli po zosadení Ľ.Štúra z bratislavskej katedry
-rozvinul typ romantickej balady
-baladický hrdina splýval s okolím a situáciami
-dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz
-využíval dialóg.zvukomalebné slová,skratky
-rovnako ako ostatní,hľadal pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti.Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodiskové,vyústenie básni smeruje do ilúzií.Botto popúri J.Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady.
-balada ŽLTÁ ĽALIA-rieši tu mravný konflikt.Manželia si dajú sľub vernosti,ktorý sa nemá porušiť ani smrťou.Eva však daný sľub nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá.Za morálny priestupok nasleduje trest.Mŕtvy manžel prichádza o polnoci po svoju nevernú manželku,ktorá zomiera v jeho náručí. V balade prevláda dialóg,ktorý umožňuje prehlbovanie napätia deja a tragiky.Záverečný dialóg má rýchly spád.
-balada MARGITA A BESNÁ-baladická príhoda o smrti siroty,ktorá musízomrieť pre žiarlivosť macochy
-SMRŤ JÁNOŠIKOVA
-v dusnom ovzduší Bachovho absolutizmu napísal Ján Botto svoje najväčšie dielo Smrť Jánošikova.Botto neskladal svoj spev o Jánošikovi podľa historických dokladov,ale Jánošika poznal podľa toho,ako sa ľud o ňom vyjadroval,čiže podľa ľudového podania.Jánošík žije v ústach ľudu ako symbol jeho túžob,predstáv po slobode a spravodlivosti.Je to Jánošík,ktorý bohatým bral a chudobným dával,ktorý pomstil krivdu a zastával pravdu.Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu. Skladba má úvod a 9 spevov.
- v úvode básnik obľúbeným spôsobom alegórie posiela svoje verše po Slovensku.Bojí sa,že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu.

Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami.Spolu idú po zboji a ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku a slobody.Úvod ako predspev Smrti Jánošikovej je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.
- V 1.speve vystupuje Jánošík a jeho družina.Je to osalava slobodného života,ale už an konci je naznačené,že je to iba spomienka,že teraz vládnu pochmúrne časy.Krása a sila Jánošikovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti,hrdosti a sily samého ľudu,ktorý raz sebavedome zvolá:“My sme u nás doma,my sme tu páni.“Tú silu však sa pánom darí spútať.Jánošík-symbol tejto sily je zlapaný.V 2.speve je obraz vykreslený-zlapanie Jánošíka,ktorého nepremôže sila,ale zrada.V 3.speve sa opisuje čierne mesto-tyran,ktoré Jánošíka väzní,ale zároveň sa ho i bojí.Za Jánošíkom prichádza v podobe dievčiny duša ľudu a lúči sa s ním a krásnou baladou.4.spev je najpochmúrnejší. Sú to predsmrtné predstavy a úvahy Jánošíka. Tento spev je stavaný na kontraste skutočnosti a ona,Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody. V 5.speve Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie.Svitá nový deň,ale jemu prináša smrť,na ktorú ho odsúdil vlčí zákon,ktorý šliape ľudské i božské zákony.Tento spev patrí k najkrásnejším básňam o slobode v slovenskej poézii.Jánošík verí,že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.
„No príde a prísť musí ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,
no príde a prísť musí ten voľný deň súdu-
a na stôl si zasadne pravda môjho ľudu!“
V 6.speve vedú Jánošíka k šibenici.Kňaz ho vyzýva k motlitbe,ale jánošík káže sa modliť za úbohý poddaný ľud.V deň popravy 7.spev smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna.Jánošík stojí pred šibenicou a mysľou mu bežia obrazy jeho mladosti,ale práve vtedy dáva vyvrcholiť v jeho znení odbojným zámerom.Jánošík zomrel,ale žije v myšlienkach odboja.8.spev predstavuje Slovensko po Jánošikovej smrti.Všade je smutno,ako v zakliatej krajine. V tomto obraze Botto aktualizoval súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii.No ľud verí,že Jánošík neumrel. Preto Botto v poslednom 9.speve v alegorickom obraze Jánošikovej svadby a kráľovnou víl ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.
-skaldba smrť Jánošíkova nie sú spomienky na jeho revolučný odkaz.odrazili sa v nej pocity sklamania štúrovskej generácie z revolúcie.Dôkazom toho je i to,že básnik sa nesústredil na Jánošíkov život,slobodu,ale na zlapanie a popravu Jánošíka a na tragický obraz Slovenska po poprave.
-básnik stavia svoje spevy väčšinou na príkrych kontrastoch.Rozvíja obraz v bohatých porovnaniach,oživuje ho krásnou ľudovou rečou a podmaľúva ľubozvučnými rýmami.Líčenie oživuje výraznými pomlkami /ha , svitá – koniec,mrkne,počiatok,kde,aký/.Majstrovsky využíva krásy ľudovej poézie.Preberá z nej niekedy celé verše i slohy,ale z jeho veršami splývajú na nerozoznanie.Precítil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.

V jeho duchu stvoril o ňom najkrajší spev v našej literatúre.
Kým v prvej časti básne autor predstavuje Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálom, v druhej časti sú v popredí jeho vízie o budúcnosti národa , v čom sa zračí aj romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť. Autor verí v príchod mesiáša ,záchrancu slovenského ľudu.Slovenská romantická literatúra 19.st.najmä poézia,svojou revolučnosťou bola neodmyslitelnou súčasťou boja za národnú slobodu a sociálnu spravodlivosť.