Vincent van Gogh životopis

Vincent van Gogh
Vincent van Gogh vytvoril všetky svoje vrcholné diela v posledných
piatich rokoch svojho života. Pracoval úporne, dokiaľ ho šialenstvo
nepremohlo a nedohnalo k samovražde. Dnes je považovaný za jedného z
najväčších majstrov maliarského umenia všetkých dôb.
Jeho diela a následne ich predaj predstavuje v dnešnej dobe
nadobudnutie ohromného majetku. Autor sám krátko pred svojou smrťou
v roku 1890 predal iba jeden z nich-obraz s názvom °Vinice v Arles°,
iba za smiešnu čiastku 400 frankov. On bol vždy nesmierne chudobný.
Jeho jediným príjmom bola súkromná apanáž u brata Thea. Napriek tomu
trávil šťastné chvíle pri plátne, kde ťahmi štetca vyjadroval pocity svojho srdca.

Skupina maliarov, v ktorej pôsobili mimo inými aj Eduard Manet,
Auguste Renoir, či Camillo Pissaro, mala na Gogha značný vplyv.
Zásadne odmietali maľovať pózojúce modely v uzavretých dusných
ateliéroch. Preferovali maľbu skutočných životných scenérií, ktoré
sa spravidla odohrávali mimo ateliéry. A to bol prvok, ktorý ich
spojoval. Ostatní umelci sa im vysmievali a nazývali ich impresioni-
stami, pretože ich maľby podávali impresiu, dojem z krajiny.
Technikou, pri ktorej používali záblesk žiarivých farieb, dosahovali
oživenie objektov na plátne a zdanie, že veci sú v pohybe, čo dielam
iných autorov často chýbalo.
Van Gogh vytvoril revolúciu v maľbe práve tým, že kládol dôraz na
vyjadrenie pocitov, než len na obyčajné kopírovanie presného tvaru.
Dlho po svojej smrti bol označovaný za °post-impresionistu°, pretože
obdobie impresionizmu zavŕšil spoločne s Paulom Gauguinnom, Paulom
Cézannom, Goergom Seuratom a Edgarom Degasom.
Vincent van Gogh sa narodil 23. marca 1853 v Groot Zunderte, malom
meste v Holandsku. Vincentov otec bol protestantský duchovný, zatiaľ
čo jeho matka pochádzala z rodiny maliarov a obchodníkov s umením.
Keď mal šestnásť rokov, matka mu obstarala jeho prvú prácu. V Haagu
pomáhal jej bratovi,obchodníkovi s umením. Budúcnosť vypadala sľubne
až do roku 1874, kedy bol van Gogh preložený do Londýna. Zamiloval
sa do dcéry svojej domovníčky a zanedbával prácu. Bol prepustený a
poslaný domov. V roku 1876 sa do Anglicka vrátil a pracoval pre
jednu londýnsku školu ako vyberač poplatkov. Bol taký šokovaný
chudobou panujúcou v meste, že poplatky odmietol vyberať.
Znovu sa vrátil domov, chcel robiť to čo jeho otec. Ale štúdiá sa
mu zdali obtiažne a tak sa rozhodol poskytovať kresťanskú pomoc
chudobným.

Misia ho v roku 1878 zaviedla do Belgicka, do baníckej
oblasti Borinage. čo tu van Gogh videl, bolo ďaleko horšie ako v
londýnskych chudobných štvrtiach. Vrhol sa do práce, vzdal sa
všetkého svojho majetku a žil v starej búde po boku svojích ovečiek.
Jeho zdesení zamestnávatelia ho v roku 1880 prepustili.
Van Gogh nebol svojim prepustením vôbeczaskočený. Rozhodol sa, že
sa chce stať umelcom a zveriť plátnu vitalitu a hĺbku každodenného
života. V ďalších niekoľkých rokokch svojho života delil svoj čas
medzi domov, Haag a Antverpy.
V roku 1885 odišiel van Gogh do Paríža. Pri svojej prvej návšteve,
o 11 rokov skorej, bol okúzlený vôbec prvou výstavou impresionistic-
kých malieb. Tieto vzrušujúce a originálne diela rozozvučala skrytú
strunu vo vtedy dvadsaťjeden ročnom van Goghovi a on zatúžil
priblížiť sa svojim umeleckým vzorom. Usadil sa so svojim mladším
bratom Theom, ktorý platil za oboch nájomné, v Paríži na Montmartri.
Impresionizmus nevyvolal valný záujem parížskej verejnosti, a tak
niektorí umelci opúšťajú Paríž. Stále je však veľa tých, ktorí Gogha
povzbudzujú a sústredia sa okolo neho. Pripomeňme napríklad Cezanna,
Toulous-Lautreca a Seurata. Dôverným priateľom sa stal predovšetkým
Paul Gauguin, ktorý zdieľal rovnaký názor na to, že maľby sa majú
odvíjať od vnútorných pocitov.
Van Gogh však do tohto prostredia nezapadol, bol častejšie opitý
ako triezvy a pitky zákonite speli k nekontrolovateľným výstupom.
Čoskoro sa rozhodol opustiť aj toto miesto. V jeho hlave sa zrodila
ďalšia mánia, ktorú začal postupne vyvíjať. Zamiloval si japonské
umenie a túžil tvoriť v krajine podobnej Japonsku a zabudnúť tak na
rušné ulice Montmartu.
V roku 1888 sa presťahoval do Arles na juhu Francúzska neďaleko
Marseilles, to bolo práve to miesto, ktoré spĺňalo jeho predstavy.
Čoskoro našiel podnájom a spriatelil sa s miestnymi ľuďmi. Poštár
Roulin bol častým návštevníkom v °žltom dome°, kde van Gogh býval
jeden rok. Pracoval až 16 hodín denne. Často si v noci zobral farby
a stojan a vydal sa do polí zachytiť mesačný svit. Dokonca,aby videl
na maľovanie, udržoval hlavou v patričnej polohe niekoľko sviečok na
klobúku.
Van Gogh začal snívať o založení kolónie umelcov. Prehovoril
Gauguina, aby sa k nemu pripojil. Gauguin prišiel v auguste 1888,ale
obaja umelci sa takmer okamžite dostali do sporov.

Gauguin si o van
Goghovi myslel, že je neporiadny a mrzutý a van Gogh pokladal svojho
spoločníka za príliš arogantného.
Rozdielnosť ich pováh vyvrcholila veľkou hádkou tesne pred
Vianocami, keď van Gogh hodil svoj pohár s pitím po Gauguinovi a
potom ho napadol britvou. Vystrašený Gauguin utiekol, zatiaľčo si
van Gogh v záchvatu pološialenstva odrezal časť pravého ucha.
Vtedy si uvedomil, ako blízko má ku šialenstvu.
V máji 1889 bol z vlastnej vôle prijatý do ústavu pre duševne
chorých v meste St. Rémy. V období vyrovnanosti mal povolené maľovať
a stačil dokončiť 200 plátien za dobu o niečo viac ako rok. Po okolí
bol známi ako °ten šialenec° a ľudia sa mu otvorene vysmievali.
Nakoniec, keď už to ďalej nemohol znášať, sa odsťahoval z južného
Francúzska. Na začiatku roku 1890 sa usadil severozápadne od Paríža
v Auvers, meste obľúbenom umelcami. Prenajal si izby nad kaviarňou a ponoril sa do tvorby. Namaľoval neuveriteľných 70 obrazov za 70 dní.
Táto horúčkovitá činnosť nemohla mať dlhé trvanie. V nedeľu 27. júla
1890 odišiel van Gogh z domu a strelil si do hrudníka. Podarilo sa
mu dostať sa späť do svojich izieb, kde ležal celú noc a fajčil
fajku. V utorok o jednej hodine ráno zomrel na následky zranenia, vo
veku nedožitých 37 rokov. Zomrel ako neznámy umelec. Dnes je
považovaný za jedného z najväčších maliarov 19. storočia.
VRCHOLNÉ DIELA:
Jedáci zemiakov, 1885, Van Gogh Museum, Amsterdam
Slnečnice, 1888, National Gallery, London
Hviezdna noc, 1888, Musée d°Orsay, Paris
Spálňa v Arles, 1889, Art Institute of Chicago
Pole s cyprišami, 1889, National Gallery, London
Autoportrét, 1890, Jeu de Paume, Paris
OSOBNÝ NÁZOR:
Hovorí sa, že každý umelec je niečím výnimočný. Väčšinou sú to alkoholici a v poslednej dobe feťáci a narkomani. Van Gogh je zaujímavý tým, že v psychickom napätí dokázal vytvoriť naj-
lepšie diela svojho života. Bol čudák, ale zaslúži si poklonu,
jeho diela vyžarujú zvláštnu energiu. Keď nejaký človek povie meno Vincent van Gogh, nie každému sa hneď vybavia jeho diela. Ale keď uvidíme jeden z jeho autoportrétov,vieme kto ho maľoval.
A myslím si, že práve toto je na ňom iné.

Zdroje:

svet poznania marshal cavendish -