Pavol Országh Hviezdoslav

Životopis
Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Niekdajší rodoví zemania sa stali roľníkmi a jediné, čo ich líšilo od pospolitého ľudu, bol ich erb (Myšlienky o prechode zemianstva na sedliakov nájdeme aj v jeho básnickom diele Ežo a Gábor Vlkolinský)
Od otca zdedil príslovečnú pracovitosť. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že „je ona žitia obsahom i cieľom“.
Od svojho slovenského učiteľa Medzihradského odchádza do maďarského gymnázia v Miškovci, kde sa musel spočiatku bifľovať maďarské texty. Bol veľmi bystrý žiak, a preto skoro čítal Petöfiho a Aranyovu (araňovu) poéziu a pokúša sa veršovať po maďarsky. Láska k domovu, k matke v ňom udržiavala pevné spojivá so slovenskou pôdou.
Pod týmito vplyvmi začína uvažovať a hľadať pevné a zdravé korene svojho života. Sám o tom hovorí v básni „Mňa kedys zvádzal svet...“.
Z Miškovca odchádza na gymnázium do Kežmarku, kde sa zoznamuje s veľkými zjavmi svetovej literatúry – Hügo, Mickiewick, Puškin, obľúbil si predovšetkým Shakespeara, ktorého socha stála neskoršie v dolnokubínskej pracovni básnika. Z našich básnikov najviac miloval A. Sládkoviča. Už počas kežmarského štúdia píše prvú básnickú zbierku Básnické prvjesenky Jozefa Zbranského. Zbierku venoval A. Sládkovičovi. Po matúre odchádza do Prešova na právnickú akadémiu. V Prešove sa zoznamuje s talentovaným organizátorom, básnikom Kolomanom Banšellom, s ktorým vydal almanach (ročenku) Napred (1871). Pre almanach Napred, najmä pre niektoré ľúbostné motívy, ktoré sa vyskytovali v Banšellových básňach, vznikol spor medzi tzv. Otcami národa, za ktorých boli považovaní J. M. Hurban a Andrej Trúchly Sytniansky. V almanachu Napred sa objavili i prvé lyrické básne P. O. Hviezdoslava. Po skončení právnických štúdií sa stal advokátskym osnovníkom v Dolnom Kubíne. Keď básnik verejne vystúpil proti zatváraniu slovenských gymnázií, pobúril proti sebe úrady. Prácu na súde musel opustiť. Kratšiu dobu pracoval ako koncipista v Senici. Tu sa rozhodol i pre pseudonym Hviezdoslav.
Po zložení advokátskych skúšok sa vracia do Dolného Kubína, kde sa oženil s Ilonou Novákovou.
V roku 1879 opustil Dolný Kubín a plný tvorivej energie odchádza do Námestova, kde prežíva najplodnejších 20 rokov života vytvárajúc vrcholné diela svojej lyriky a epiky.
Po oslave svojej päťdesiatky odchádza do Dolného Kubína.