Pavol Országh Hviezdoslav životopis

Pavol Országh Hviezdoslav

Životopis
Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Niekdajší rodoví zemania sa stali roľníkmi a jediné, čo ich líšilo od pospolitého ľudu, bol ich erb (Myšlienky o prechode zemianstva na sedliakov nájdeme aj v jeho básnickom diele Ežo a Gábor Vlkolinský)
Od otca zdedil príslovečnú pracovitosť. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že „je ona žitia obsahom i cieľom“.
Od svojho slovenského učiteľa Medzihradského odchádza do maďarského gymnázia v Miškovci, kde sa musel spočiatku bifľovať maďarské texty. Bol veľmi bystrý žiak, a preto skoro čítal Petöfiho a Aranyovu (araňovu) poéziu a pokúša sa veršovať po maďarsky. Láska k domovu, k matke v ňom udržiavala pevné spojivá so slovenskou pôdou.
Pod týmito vplyvmi začína uvažovať a hľadať pevné a zdravé korene svojho života. Sám o tom hovorí v básni „Mňa kedys zvádzal svet...“.
Z Miškovca odchádza na gymnázium do Kežmarku, kde sa zoznamuje s veľkými zjavmi svetovej literatúry – Hügo, Mickiewick, Puškin, obľúbil si predovšetkým Shakespeara, ktorého socha stála neskoršie v dolnokubínskej pracovni básnika. Z našich básnikov najviac miloval A. Sládkoviča. Už počas kežmarského štúdia píše prvú básnickú zbierku Básnické prvjesenky Jozefa Zbranského. Zbierku venoval A. Sládkovičovi. Po matúre odchádza do Prešova na právnickú akadémiu. V Prešove sa zoznamuje s talentovaným organizátorom, básnikom Kolomanom Banšellom, s ktorým vydal almanach (ročenku) Napred (1871). Pre almanach Napred, najmä pre niektoré ľúbostné motívy, ktoré sa vyskytovali v Banšellových básňach, vznikol spor medzi tzv. Otcami národa, za ktorých boli považovaní J. M. Hurban a Andrej Trúchly Sytniansky. V almanachu Napred sa objavili i prvé lyrické básne P. O. Hviezdoslava. Po skončení právnických štúdií sa stal advokátskym osnovníkom v Dolnom Kubíne. Keď básnik verejne vystúpil proti zatváraniu slovenských gymnázií, pobúril proti sebe úrady. Prácu na súde musel opustiť. Kratšiu dobu pracoval ako koncipista v Senici. Tu sa rozhodol i pre pseudonym Hviezdoslav.
Po zložení advokátskych skúšok sa vracia do Dolného Kubína, kde sa oženil s Ilonou Novákovou.
V roku 1879 opustil Dolný Kubín a plný tvorivej energie odchádza do Námestova, kde prežíva najplodnejších 20 rokov života vytvárajúc vrcholné diela svojej lyriky a epiky.
Po oslave svojej päťdesiatky odchádza do Dolného Kubína.

Tu ho zastihujú aj chvíle národného oslobodenia.
Jeho rozsiahle a veľkolepé dielo uzavrela smrť 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne.

Lyrika P. O. Hviezdoslava
S Hviezdoslavovým menom je spojený nástup slovenského realizmu v súvislosti s vydávaním almanachu Napred. Prvá zbierka P. O. Hviezdoslava vyšla pod názvom Básnické prvjesenky Jozefa Zbranského. Prvjesenky nie sú čisto lyrickou a básnicku zbierkou, pretože obsahujú aj niektoré básne epické (zveršované povesti z básnikovho kraja).
Čistou lyrickou básnickou zbierkou sú Žalmy a hymny. V nich prináša základné témy svojej poézia – postavenie slovenského národa a jeho obrana pred utláčateľmi. Žalm – De profundis ( Z hlbín) je jedna z básní, ktorá najpôsobivejšie vyjadruje duševné roztrpčenie básnika nielen nad vlastným osudom, ale i nad osudom celého národa. Báseň je obrazom Hviezdoslavovho zápasu medzi vierou v Boha a trpkým sklamaním. Píše ju bezprostredne po ťažkých životných údeloch, akými boli smrť matky, sestry, otca a brata.
Ďalšou zbierkou sú Sonety, ale medzi jeho vrcholné práce patrí trojdielny cyklus veršov Letorosty.
V prvej časti sa básnik vyznáva zo svojho osobného postoja k ľuďom a k spoločnosti, hoci neobchádza ani národné témy. Básnik nenávidí pretvárku, klamstvo, faloš, podlízavých ľudí, lebo ich považuje za slabochov.
Typické umelecké prostriedky, ktoré Hviezdoslav používa:
1. hromadenie synonymických výrazov: „bez okrás, lesku, farbidla“
týmto hromadením dosahuje mohutnosť svojej poézie a zároveň zdôrazňuje, že bude písať bez prikrášľovania – realisticky.
2. často používa opačný slovosled
3. Skracovanie slov (hlaď – výzor, vzhľad)
4. Málo používané slová (šaľba – klam)
(mamy – mámenie)
Básne II. časti Letorostov sú poznačené osobným smútkom básnika. Hlavným motívom tejto časti je matkina smrť, s ktorou sa básnik vyrovnáva v sérii básní Čierny rok. K tejto sa viaže aj rozsiahla báseň, ktorá je spomienkou na smrť svojej sestry a báseň Pustý dom, v ktorej smúti nad stratou oboch rodičov.
V tretej časti Letorostov básnik postupne prechádza od osobných bôľov k problémom života slovenského ľudu. Tretia časť končí básňami venovanými matke a otcovi.

Sú to básne Roľník a Priadka.
Podobne ako Letorosty aj jeho ďalšie dve lyrické zbierky vznikli za námestovského pobytu.
Básnik nachádza zmierenie so sebou aj so svetom na prechádzkach v krásnej oravskej prírode, kde čerpá inšpiráciu pre zbierky: Prechádzky jarom a Prechádzky letom.
S ubúdaním síl sa vyrovnáva v zbierkach: Stesky a Dozvuky.
Básnik mienil s poéziou definitívne skončiť, ale prinútila ho opäť prehovoriť 1. svetová vojna. Hviezdoslav Nenávidel zlo páchané na človeku. Dvíha hlas na obranu celého ľudstva proti zverstvám vojny, proti násiliu za mier.
Krvavé sonety sa celkove skladajú z 32 sonetov.

Epika P. O. Hviezdoslava
V námestovskom prostredí sa zrodili i vrcholné diela P. O. Hviezdoslava – tzv. veľká epika – ktoré predstavujú:
Hájnikova žena
Ežo Vlkolinský
Gábor Vkolinský
Hájnikova žena patrí k vrcholným dielam jeho rozsiahlej tvorby.

Krátka epika
Krátka epika P. O. Hviezdoslava je tematicky pestrá:
a) látku čerpal z ľudového prostredia: Bútora a Čútora
Poludienok
Na obnôcke
Zuzanka Hraškovie
V žatvu
b) z národných dejín : Pribina
Rastislav
Ľútosť Svätoplukova
Jánošíkova stupaj
c)básne biblické: Sen Šalamúnov
Kain
Ábel
Vianoce
Ráchel

Dramatická tvorba
Je to päťdejstvová tragédia Herodes a Herodias.