– narodila sa vo Vyšnom Kubíne
– absolvovala gymnázium a obchodnú akadémiu
– pracovala ako úradníčka vo Tatra Banke v Bratislave
– od roku 1941 sa venovala iba literárnej tvorbe

Tvorba:
– do literatúry vstúpila zbierkou 10 noviel Pokušenie, v ktorej sa sústredila na odkrývanie vnútorného sveta ženy a skúmania jej miesta v živote. Ženské hrdinky zápasia s tlakom zákona konvencií meštiackej morálky, často ich život zostáva nenaplnený – Uzlík tepla, Príval, Zem, Halúzky, Víchor…
– problém ženy hrá dôležitú úlohu aj v jej najvýznamnejšom diele, v novele Tri gaštanové kone – je surriet (dej) je epicky realizovaný ako reťaz skúšok, ktorých výsledok má ukázať, že zachovanie dobra, kresťanskej morálky, odovzdanosti osudu a prijímania príkory (ťažkosti) býva v živote obmedzené, ako v rozprávkach tu bojujú dva protiklady – dobro a zlo (dobro zvíťazí). Hlavnými predstaviteľmi dobra sú Peter a Magdaléna. Peter je i rozprávačom (priame rozprávanie), je mravný, cnostný, chudobný, nevýbojný, od detstva miluje Magdalénu, ktoré sa mu prisľúbi s podmienkou, že sa spoločensky vyrovná svojmu sokovi, má splniť tri úlohy: postaviť dom, vzdať sa tuláckeho spôsobu života a prísť po ňu na troch gaštanových koňoch. nositeľom záporných vlastností je jeho sok v láske, bohatý leštiansky gazda Jano Zápotočný – surový, násilnícky, hrubý, namyslený, neverný, mamonársky, pašerák koní, trýzni kone i Magdalénu. Kým Peter plní úlohy, Zápotočný sa Magdalény násilne zmocní, čím ju prinúti vydať sa za neho. Ich spolužitie je nešťastné, Magdaléna trpí za nedodržanie sľubu, Zápotočný zasa zisťuje, že lásku nemožno získať násilím, je k Magdaléne hrubý, bije ju. Magdaléna je čisté, citovo založené dievča, je pracovitá, je však pasívna, znáša všetky útrapy, čo jej Jano spôsobil. Vyústenie deja je šťastné pre Petra a Magdalénu. Zápotočný zomiera zásahom kopyta koňa, ktorého týral, vypaľoval mu oči, Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter si ju odvezie aj s troma gaštanovými koňmi do Turca, do krajiny spoločného detstva. Peter a Magdaléna sa stávajú stelesnením sily a nezničiteľnosti a utrpením zocelenej lásky. Základnými znakmi lyrickej prózy: symbol – tri gaštanové kone, Peter prichádza vždy vtedy, keď hrozí Magdaléne zlo. – k oravskej tematike sa vrátila v knihe Mladosť, Ariadnina niť – opisuje v nich detstvo a 1. svetovú vojnu. – počas 2. svetovej vojny napísala historický román Babylon, v ktorom zachytáva posledné roky staroveku chaldejskej ríše pred jej dobytím pred Peržanmi.