František Švantner životopis

– narodil sa v Bystrej
– absolvoval učiteľský ústav v Banskej Bystrici
– učil na viacerých školách, naposledy bol riaditeľom školy v Hronove pri Banskej Bystrici
– v posledných rokoch bol externým referentom Matice slovenskej a venoval sa literárnej činnosti
– predčasne zomrel v nemocnici v Prahe

Tvorba:
– jeho dielo je vyvrcholením prózy naturizmu
– v zbierke poviedok a noviel Novely – prejavil sa ako bystrý pozorovateľ života so schopnosťou podať jeho umeleckú analýzu
– v zbierke poviedok s názvom Malka dej orientuje na tradičný svet dediny a hôr, jej tradičné hodnoty stavia autor proti vojnovému chaosu a znehodnocovaniu všetkého ľudského. Vo všetkých novelách vystupuje do popredia svet fantastiky a osudovosti, prítomný je pocit tajomnosti, jadro konfliktu je postavené na protiklade života a smrti. U postáv dominujú zvláštne psychické stavy ako sú strach, vášeň, posadnutosť a úzkosť. V novelách je vždy prítomná smrť, je buď riešením, vyvrcholením alebo je zahalená tajomstvom.
– vrcholom jeho tvorby je román Nevesta hôľ. Do popredia sa tu dostávajú vnútorné drámy a krízy postáva, rozprávkové, mystické a fantastické motívy, náladové opisy, lyrizácia jazyka, psychologická drobnokresba, náznakovosť, tajomnosť, nedopovedanosť, vnútorný monológ, polopriama reč… Sen, neobyčajná predstavivosť a prírodný mýtus je tu nadriadený nadrealistom. rozprávač je imaginárny, neurčitý. Poznávame ho postupne z románového deja, ale nedozvedáme sa ani jeho meno. Je však zapojený do deja a to vo vzťahu k polosnovej, poloskutočnej horskej kráske Zune a k rovnako tajomného a démonickému Tavovi. Základom deja je hľadanie údajného soka v láske a pokusy o jeho odstránenie. Pred lesníkom (Libor) predstaviteľom spoločenského a civilizačného sveta sa postupne odkrýva obraz jeho protivníka. nieje to nijaká konkrétna postava, ale mýticky poňatá príroda. Tavo hovorí v závere diela Liborovi: „Zuna vyrástla medzi vrchmi, poznala ich silu i ľúbosť, preto sa s nimi zasnúbila a neurobila zle, či myslíš, že by mohla byť šťastná medzi ľuďmi, ktorých všetky možnosti ba aj náruživosť je zmeraná iba smrťou? Hole si ju vychovali, muž si ju vzali, lebo aj ony majú svoje nevesty.“ Veľkú úlohu hrá vízia, sen a prelud, odohrávajú sa tu rozprávkové premeny ľudí na zvieratá a veci a naopak. Mýtus prírody a lásky splývajú do veľkej umeleckej syntézy, ktorú autor postavil proti ničivosti vojny i ako obrany pred ňou.
– Švantner medzi prvými prozaikmi reagoval na 2.

svetovú vojnu v zbierke noviel Dáma – vojna pre neho znamená akýsi prírodný živel, ktorý strháva z človeka ľudskosť i osvojené životné postoje.
– po jeho smrti vyšiel román Život bez konca – podal v ňom obraz posledných rokov rakúsko-uhorskej monarchie v 1. svetovej vojne a predmníchovskej ČSR, teda obdobie približne od roku 1895 – 1935. Dej situoval do prostredia horehronskej dediny, malého mestečka v Bratislavy. Jeho trojkompozičné časti opisujú detstvo hlavnej postavy – Paulíny, jej pospievanie a dospelosť.