V záverečných sonetoch tohto "spevu o krvi" vyslovuje túžbu po miery i vieru v ľudskejšie, spravodlivejšie usporiadanie spoločnosti.
EPIKA:
- je písaná len vo veršoch, hlavnou témou je života ľudu, autor sa sústredil na vykreslenie jednotlivých postáv svojich diel. Vytvoril veľké epické skladby: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský. Z menších básnických poviedok utvoril navzájom súvisiace obrazy, najmä zo života dedinského ľudu: Poludienok, Večera, Bútora a Čutora, Na obnôcke. Ďalší okruh tvoria básne s biblickou tematikou: Agar, Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov, Vianoce. Rozsiahle miesto zaujímajú básne, ktoré Hviezdoslav začal písať po roku 1900, básnik ich nazval kratšou epikou - Zuzanka Hraškovie, Na Luciu, U kaplice.
Hájnikova žena: je lyricko – epicko - reflexívna skladba, opisuje život ľudí na Orave a ich súžitie s prírodou. Konfliktom diela je vzťah medzi pánmi a ľudom – svetom chalúp a svetom kaštieľov. V skladbe sa vyskytujú kontrasty: chalupa, ľud – kaštieľ, páni, práca, skromnosť – pýcha, zloba. Autor nechal vyniknúť morálne vlastnosti ľudu. Dej sa odohráva pod Babou horou, Miško Čajka je hájnikom, má mladú ženu Hanku, prežívajú šťastné chvíle, no nie dlho. Ich pokojný a šťastný život naruší mladý Artuš Villáni. Usporiada poľovačku na jelene, musel sa jej zúčastniť aj Miško. Artuš sa nebadane vytratí z poľovačky s úmyslom zmocniť sa Hanky. Hanka sa bráni, zabije ho. Miško je hrdý na vernosť svojej ženy, zoberie vinu sa seba a uväznia ho. Hanka sa z oho zblázni, príde na súd a povie pravdu. Miška oslobodia a spolu odchádzajú do hôr.
V epose Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský sa Hviezdoslav zaoberá otázkou zemianstva, zdôrazňuje v nich upadajúce zemianstvo, ktoré prestalo hrať dôležitú úlohu v spoločnosti a proces splývania zemianstva so sedliackou vrstvou.
Ežo Vlkolinský – epos je písaný vo veršoch, dej sa odohráva vo Vyšnom Kubíne, hlavné postavy: - Ežo – je národne uvedomelý zeman
- Ester – Ežova matka, je hrdá schudobnená
zemianka
- Žofka Bocková - chudobné sedliacke dievča
Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovi svadbu, aby urobil sestre napriek. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi.