Ežo- zeman, hlboko humánny človek rieši roztržku slovami: „Zeman, nezeman všetko jedno.“ Nakoniec sa Ester zmieri s Ežom prostredníctvom vnúčika Benka.
Hviezdoslav naznačil v diele zánik zemianstva ako spoločenskej vrstvy, jeho záchranu vidí iba v tom, že splynie s ľudom a začne žiť sedliackym životom.
Gábor Vlkolinský: je lyricko – epická skladba, je voľným pokračovaním eposu s pokrokovou myšlienkou, že zemianstvo dohralo už svoju úlohu. Toto dielo je však útočnejšie, Hviezdoslav tu ukazuje hospodársky i mravný úpadok zemianstva v plnej miere. Jeho jedinou záchranou je splynutie so sedliackou vrstvou. Hviezdoslav zobrazuje vonkajšie i vnútorné príčiny, jeho hynutie rieši problematikou alkoholizmu v obraze Gáborových rodičov, ktorí prepijú celý majetok. Gábor je nešťastný, odmieta ho každá bohatšia dievčina. Chce sa zmárniť, nakoniec však poslúchne radu Eža a ožení sa so sedliackym dievčaťom.
DRAMATICKÁ TVORBA:
Napísal historickú tragédiu Herodes a Herodias – námet čerpal z Biblie. Herodes a jeho manželka Herodias stelesňujú úpadok vládnucich vrstiev. Ján Krstiteľ je vzorom morálky a tlmočníkom Hviezdoslavových myšlienok. Tragédia má päť dejstiev a je napísaná sčasti veršom a sčasti prózou.
PREKLADY:
Hviezdoslav prekladal a anglickej, maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej literatúry. Priťahovali ho svetoví autori: Shakespeare, Goethe, Schiller, Puškin, Mickiewicz a Slowacki, Petofi, Mácha.
Hviezdoslav bol básnicky činný vyše pol storočia. V jeho poézii sa odráža nielen „malý“ osobný svet, ale aj „veľký“ svet národný, ba všeľudský. Jednota týchto troch úrovní: individuálnej, národnej a všeľudskej pretrváva Hviezdoslavovou poéziou na jeden zo základných kameňov slovenskej národnej literatúry a zároveň znamená trvalý vklad a prínos do hodnôt svetovej literatúry.