Za základné funkcie ľudského života v období detstva pokladá lásku, priateľstvo a ďalšie citové vzťahy, tvorivú činnosť, a teda aj odkrývanie života ako zázraku a radosti. Jej predstavivosť je založená na personifikácii, na aktualizácii prostriedkov ľudovej slovesnosti. Ďalej vychádza z charakteru detskej hry a z poznania detskej povahy, čo sa najviac prejavuje v jej veršovaných rozprávkach Zajko-Bojko a Čin-Čin. Rozsiahlejšia poviedka Baránok Boží predstavuje typ sociálnej prózy pre deti, v ktorej obrátila pozornosť na boľavú stránku detstva. Je to rozprávanie o osude vojnovej siroty, ktorá sa po krásnom a bezstarostnom živote pri starom otcovi, bačovi na holiach, dostáva do nevľúdneho prostredia mestského sirotinca. Malý Ondrejko sa snaží vyrovnať so situáciou, žuje v spomienkach, upína sa aj vo svojich záujmoch na to, čo tvorilo podstatu a zmysel jeho života a čo mu neustále pripomína z dreva vystrúhaný "baránok Boží". Ondrejko v prudkej zrážke s cudzím, nechápavým a nepriateľským svetom tragicky hynie.
Význam tvorivej činnosti Ľudmily Podjavorinskej:
1. ako prvá žena vstúpila svojím básnickým dielom do dejín slovenskej literatúry
2. položila základy umeleckej literatúry pre deti a mládež
3. začala písať prózu takmer zároveň s poéziou, ale knižne vyšli jej prózy až v roku 1925. A hoci dodnes neprenikli hlbšie do vedomia slovenských čitateľov, sú rovnocenné s dielami Kukučína a Vajanského.