Ľudmila Podjavorinská životopis

ŽIVOT:
- vlastným menom Ľudmila Riznerová
- narodila sa v Horných Bzinciach (teraz Bzince pod Javorinou)
- základné vzdelanie si dopĺňala čítaním umeleckej literatúry, ktorú jej požičiaval strýc, známy literárny vedec Ľudovít Rizner
- roku 1910 sa presťahovala s rodičmi do Nového Mesta nad Váhom
- literárne prispievala do novín i časopisov, vynikla aj ako sociálna a ľudovýchovná pracovníčka
- zomrela v Novom Meste nad Váhom a pochovaná je v rodisku
POÉZIA:
- prvú besednicu vydala ako 15-ročná
- je prvou slovenskou poetkou, do literatúry vstúpila zbierkou lyrických veršov Z vesny života – orientovala sa na doznievajúci romantizmus, základným motívom je túžba po úprimnej a čistej láske.
- v ďalších troch rozsiahlych epických básňach Po bále, Na bále, Prelud je zjavnejší príklon k básnickému realizmu, najmä v skĺbení dejovej skratky a rozumovej úvahy o ľudských charakteroch a vzťahoch
- v Baladách sa opäť vracia k tradícii básnickej romantiky, v nich do alegorickej symboliky tragických príbehov vkladá aj subjektívne nálady vlastnej životnej osamelosti
- Piesne samoty – posledná zbierka obsahuje podobné pocity
PRÓZA:
Napísala celý rad poviedok, čŕt, kresieb i väčších novelistických prác. Literárne najproduktívnejšie sú jej humoristické črty a poviedky pripomínajúce Kukučína. Samostatnú tvár nachádza v spoločensky aktuálnych novelách, ktorými sa priraďuje k dominujúcemu modelu dobovej slovenskej krátkej prózy:
Ondráš – nadväzuje na Kukučínovu novelu Neprebudený (aj vysunutím mena hlavnej postavy do titulu), no líši sa od nej tým, že smrť hrdinu je iba ukončením jeho nešťastného ľudského údelu, a nie jeho vykúpením.
Žena – v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkrajších ženských typov slovenskej literatúry. Ivina prirodzená ženská múdrosť, premyslená mnohostranná aktivita, vynaložená pri výchove pätoro drobných detí, s cieľavedomým pôsobením na slabocha muža – vdovca, otca týchto detí, podnietili jeho vnútorný prerod. Jej vonkajšia drsnosť – to je iba ochrana pred tvrdosťou života. Rozhodujúce je teplé a obetavé srdce a vôľa zápasiť s prekážkami.
Vo veselých humoristických obrázkov z dedinského života (Sokovia, Na záletoch, Pod svietňou…) jemne, komickou kresbou odkrýva drobné slabosti dedinského človeka. TVORBA PRE DETI:
Osobitnou kapitolou jej literárneho diela je tvorba pre deti vo veršoch i v próze.

Za základné funkcie ľudského života v období detstva pokladá lásku, priateľstvo a ďalšie citové vzťahy, tvorivú činnosť, a teda aj odkrývanie života ako zázraku a radosti. Jej predstavivosť je založená na personifikácii, na aktualizácii prostriedkov ľudovej slovesnosti. Ďalej vychádza z charakteru detskej hry a z poznania detskej povahy, čo sa najviac prejavuje v jej veršovaných rozprávkach Zajko-Bojko a Čin-Čin. Rozsiahlejšia poviedka Baránok Boží predstavuje typ sociálnej prózy pre deti, v ktorej obrátila pozornosť na boľavú stránku detstva. Je to rozprávanie o osude vojnovej siroty, ktorá sa po krásnom a bezstarostnom živote pri starom otcovi, bačovi na holiach, dostáva do nevľúdneho prostredia mestského sirotinca. Malý Ondrejko sa snaží vyrovnať so situáciou, žuje v spomienkach, upína sa aj vo svojich záujmoch na to, čo tvorilo podstatu a zmysel jeho života a čo mu neustále pripomína z dreva vystrúhaný "baránok Boží". Ondrejko v prudkej zrážke s cudzím, nechápavým a nepriateľským svetom tragicky hynie.
Význam tvorivej činnosti Ľudmily Podjavorinskej:
1. ako prvá žena vstúpila svojím básnickým dielom do dejín slovenskej literatúry
2. položila základy umeleckej literatúry pre deti a mládež
3. začala písať prózu takmer zároveň s poéziou, ale knižne vyšli jej prózy až v roku 1925. A hoci dodnes neprenikli hlbšie do vedomia slovenských čitateľov, sú rovnocenné s dielami Kukučína a Vajanského.