Bol vedúcou osobnosťou avantgardy na začiatku 20. storočia, nestal sa len spojovacím článkom medzi symbolizmom a surrealizmom, ale aj znovuobjaviteľom moderného lyrizmu. Po celý život sa mimoriadne zaujímal o spoločenské zvyky nevšedných národov i spoločenstiev (Rómovia, komedianti, obyvatelia predmestí). O zložitom dospievaní vypovedá jeho autobiografická próza Zavraždený básnik. Apollinairove Alkoholy, no predovšetkým úvodná báseň Pásmo znamenajú prevrat v modernej poézii 20. storočia. Formu pásma zaviedol do poézie práve Apollinaire – je to žáner modernej poézie charakterizovaný väčším rozsahom a polytematickosťou, v ktorom zdanlivo nesúvisiace tematické celky zjednocuje ústredná téma. V slovenskej poézii sa s podobným typom básne môžeme stretnúť u L. Novomestského.
Zbierka Alkoholy kompozične vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Pásmo "neopakovateľne vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby", vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol svoj životný pocit. Využitie farieb a farebnosti v Pásme má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady spoločne s predmetmi. Ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa postupne osamostatňujú do nových celkov. V zbierke alkoholy nechýba popri poetickosti a melancholickosti ani humor, irónia, ba až groteska. Je tu veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy či nečakané archaizmy. Apollinaire vydal i zbierku Kaligramy, román Sediaca žena a satirický náčrt Tiréziové prsníky. Za odkaz budúcim nasledovníkom možno označiť jeho slová: "BÁSNICI NIE SÚ LEN TVORCAMI KRÁSY, SÚ TIEŽ A PREDOVŠETKÝM TVORCAMI PRAVDY…".