V nej nemilosrdne pravdivo a jednostranne pesimisticky vykreslil vtedajšiu slovenskú skutočnosť, jej problémy a nedostatky, a to tyranstvo, zaostalosť, vykorisťovanie a pod., pričom nešetril ani zemanov, ani ľud. V druhej časti nazvanej Deň pekný predstavil vysnívaný, ideálnu skutočnosť. V tejto časti prejavil autor sklony k didaktickosti (priame poúčanie). Chcel totiž ukázať skutočnosť takú, aká by mala, podľa neho, byť - bez vykorisťovania, bez pijatiky. Ďalšie významné poviedky tohto autora sú: Panslavistický farár, Šofránkovci, Chruňo a Mandragora. V próze Faustiáda ("fantastická hrdinská báseň") je parodickým a satirickým obrazom pomerov, ktoré u nás vládli v 50. - 60. rokoch 19. storočia.