JONÁŠ ZÁBORSKÝ (1812 - 1876)

- reagoval vo svojich prózach na všetky podstatné krízové javy porevolučného obdobia.

poviedka: DVA DNI V CHUJAVE - skladá sa z 2 častí:

a) DEŇ ŠKAREDÝ - je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo

b) DEŇ PEKNÝ -

Kým v prvej časti položil dôraz na sociálnu kritiku, v druhej časti sa snažil nájsť aj isté východisko z nepriaznivého sociálneho a duchovného položenia slovenského ľudu. Autor tu ľud vykreslil s jeho hrubými mravmi a pijanstvom. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľudom. Vykorisťovateľov predstavuje statkár Kobzay, ktorý sa k ľudu správa panovačné a urážlivo. Satira poviedky je založená na vyjadrovaní hlavných postáv a na situáciách.

Záujem o históriu priviedol Záborského k tvorbe historických tragédií a drám. Svojimi historickými hrami chcel J. Záborský vyvrátiť falošné romantické predstavy maďarských historikov, dejinný vývin v Uhorsku sa snažil zobrazovať verne, rešpektujúc pritom slovenské hľadisko.

Tematicky sa Záborského drámy rozčleňujú do 3 väčších cyklov:

1. cyklus - tvoria drámy z dejín Veľkomoravskej ríše a dejín slovensko-uhorských

2. cyklus - -"- drámy čerpajúce námety z dejín srbsko-uhorských

3. cyklus - -"- 9 drám z čias vzbúr v Rusku

Okrem toho vytvoril Záborský ešte viacero veselohier a frašiek. Z nich je umelecky najhodnotnejšia 5-dejstvová veselohra: NAJDÚCH.

- zobrazuje tu komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou Je to satira na slovenské zemianstvo. Statkár Kobozy utráca majetok a jediné východisko vidí v bohatej neveste. Jeho syn Gejza sa vyznačuje nadutosťou a hlúposťou. Predstavuje mravný úpadok zemianstva. Pokrok predstavuje Jablonkay. Záborského postavy sú zosmiešnené, často zveličené, alebo zjednodušené.