Keď v duchu vstupujeme na pôdu Grécka a chystáme sa študovať filozofiu, ktorá tam vznikla, približujeme sa – v čase o niečo málo, v priestore však omnoho – nášmu domácemu kultúrnemu okruhu. Z Grécka a jeho mysliteľov však vychádza prúd duchovnej tradície, niekedy mocný, inokedy opadávajúci a takmer vysychajúci, ale nikdy neprerušený, dosahujúci až k nám. Zakladatelia gréckej filozofie sú zároveň praotcovia našej vlastnej filozofie. Grécky národ, nositeľ svetodejinného vývoja, sa v tomto období blížil k vrcholu svojich dejín „ zlatému Periklovmu veku“. Obchod a námorná plavba Grékov ovládala celý stredomorský svet. Okolo celého Stredozemného mora až k Gibraltárskemu prielivu na západe až k Čiernemu moru na východe sa usadili grécki kolonisti. Grécke mestá sa nachádzali na pobreží Španielska, v južnom Francúzsku, severnej Afrike, predovšetkým ale v južnom Taliansku a na Sicílii, ako i na západnom pobreží Malej Ázie, s ktorou bolo Grécko spojené reťazcom ostrovov v Egejskom mori. S blahobytom, ktoré do týchto pobrežných miest priniesli moreplavba a obchod, rástli základy všeobecného vzdelania. Styky s cudzími národmi a s ich myslením, ktoré more sprostredkovalo, vždy a všade podporovali a oslobodzovali duchovný život. Starí kupci a moreplavci boli vždy prví, ktorí pochybovali o tradičných životných formách, spôsobe myslenia a náboženských predstavách svojej vlasti. Tam, kde sa stretávalo viac vierovyznaní, ktoré všetky tvrdili, že hlásajú pravdu, mohli sa rýchlo rozšíriť pochybnosti o všetkých.
Z tohto dôvodu boli pobrežné miesta a obchodné centrá prvé, kde sa filozofické a vedecké myslenie prebudilo najskôr. Ide o obdobie polovice šiesteho stor. p.n.l.
Dejiny gréckej filozofie – vrátane filozofie rímskej, ktorú možno v podstate považovať za jej potomka – zaberajú rozpätie celého jedného tisícročia. Začínajú v polovici 6 stor.p.n.l. Tieto dejiny sa delia na tri zreteľne oddelené hlavné periódy.
Najstaršie obdobie začína takmer súčasným vystúpením celého radu mysliteľov, pre ktorých je spoločné to, že po tom, čo sa oslobodili od náboženských predstáv, hľadajú pralátku. Tento smer je označovaný ako staršia prírodná filozofia, nakoľko všetci sa usilujú o výklad sveta prírody. Súhrnne sa filozofia tejto epochy označuje ako filozofia „predsokratovcov“, pretože títo myslitelia pôsobili pred vystúpením Sokrata. Toto obdobie siaha zhruba od r.600 p.n.l. až do 4.stor.