Martin Kukučín životopis

...„Revúca! Kto vysloví tvoje meno a zostal by pritom chladný? Málokto. Je alebo tvojím ctiteľom, a tu stará rana zakrváca – tvoja padlá sláva mu zíde na um; alebo je tvojím nepriateľom, a tu vzbĺkne ešte zabudnutý oheň hnevu a zášti spod hrubého povlaku popola. Ani ja nemôžem byť proti tebe chladný.“.. Takto sa vyznáva Martin Kukučín v črte "Úvod k vakáciám" z vášnivého pomeru k miestu svojich gymnaziálnych štúdií. Atmosféru študentského života, kultúrnu aktivitu gymnazistov, spôsoby ich denného nažívania a zábavy plasticky a príťažlivo zachytil v novele Mladé letá, ktorej veľká časť deja sa odohráva práve v Revúcej, ostatok v jej blízkom okolí. Ona je aj najsilneším výrazom Kukučínovho pomeru k revúckym gymnaziálnym rokom. Kukučín nám v nej zanechal najplnší obraz radostí a trampôt niekdajšieho slovenského študentstva. Ani tu sa však nevyskytujú nacionálne tóny, motívy študentských národných prejavov, o ktorých nám činovníci i žiaci gymnázia zanechali dosť svedectiev. Podobne ako vo svojich dedinských poviedkach ani tu Kukučín za národnosť nemanifestuje, ani tu nedáva sa jej zrážať s maďarizáciou. Ale bojuje za národný život nepriamo – a účinnejšie – tým, že umelecky sýto zvýrazňuje, ako sa národne, t.j. slovensky žilo, spievalo, hralo na javisku, vyučovalo v škole. A ďalej tým, že vyzdvihuje demokratického ducha revúckeho gymnázia, jeho spätosť so základnými vrstvami národa. --------------------------------------------------------------------------------

Životopis Martina Kukučína

Ahasverovskou nazvali v nekrológu životnú cestu Martina Kukučína. Možno tento prívlastok nie je celkom presný, ale rozhodne je v ňom i veľa pravdy. Veď len veľmi málo slovenských spisovateľov život tak preháňal z miesta na miesto, ba z kontinentu na kontinent ako práve Martina Kukučína. Pritom jeho životná púť je tesne a neoddeliteľne spojená s jeho literárnou tvorbou. Poznať ju je preto vec rovnako dôležitá ako i zaujímavá pre každého, kto sa chce dôvernejšie zoznámiť s Kukučínovým dielom. Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil l7. 5. l860 v Jasenovej na Orave. Do ľudovej školy začal chodiť v roku l868 vo svojom rodisku, v roku l87l odišiel z Jasenovej do prvej triedy slovenského ev. a. v. veľgymnázia v Revúcej. Navštevoval ho tri roky, teda až do zatvorenia. (Rektorom gymnázia bol Samuel Ormis. Bencúr sa stravoval za polovičný poplatok ako chudobný žiak v gymnaziálnom alumneu.

Z učebných predmetov vynikal hlavne v matematike.)
Keď v auguste l874 vláda zatvorila slovenské gymnázium v Revúcej, pokračoval Bencúr v štúdiách (IV. trieda) na slovenskom gymnáziu v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtú triedu dokončil napokon na gymnáziu v Banskej Bystrici. Nasledujúce tri roky študoval za učiteľa v Kláštore pod Znievom. Keď v júni l878 úspešne ukončil štúdium na učiteľskej preparandii, chcel ďalej – ako sám udáva – pokračovať na “vyššej preparandii v Pešti “ (pre prípravu učiteľov meštianskych škôl), ale pre nedostatok financií sa tohto svojho úmyslu vzdal. Začal vyučovať na ľudovej škole v Jasenovej a súčasne vykonával aj funkciu kantora a s ňou spojené povinnosti. Bencúr, podľa spomienok svojich žiakov, bol prísnym učiteľom. Svoje povolanie bral veľmi vážne. Vyučoval šesť rokov. Popri tom urobil na gymnáziu v Kežmarku skúšky z učiva 5., 6. a 7. triedy. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho prvé literárne práce. V roku l885 zmaturoval Kukučín na gymnáziu v Šoproni a hoci pôvodne plánoval študovať na teologickej fakulte v Prešporku, znepáčilo sa mu maďarónske a protislovenské ovzdušie na tamojších školách, a tak odchádza do Prahy, aby tu študoval medicínu. Tu pokračuje v tvorbe a intenzívne sa zúčastňuje na činnosti slovenského akademického spolku Detvan. V roku l893 štúdiá ukončí a hoci pomýšľa usadiť sa na Slovensku, tunajšie pomery ho odrádzajú, a keď sa mu naskytne príležitosť pracovať v Selciach na Brači, využije ju. Počas pôsobenia v Dalmácii sa dvakrát pokúša vrátiť sa definitívne na Slovensko, ale napokon znechutený intrigami a netaktnými listami vzdáva sa návratu do vlasti, hoci sa od Škultétyho dozvedá aj o ďalších uprázdnených lekárskych miestach. Ožení sa s Pericou Didolićovou, dcérou svojho priateľa a priaznivca. V roku 1906 sa vzdáva miesta obecného lekára v Selciach a nasledujúci rok odchádza s manželkou do Južnej Ameriky. Natrvalo sa usadí v Chile v meste Punta Arenas ako lekár medzi tamojšími početnými juhoslovanskými vysťahovalcami, kde je veľmi obľúbený, lebo lieči nezištne, chudobných celkom bezplatne. Za l. svetovej vojny úplne stráca kontakt so Slovenskom. Po vzniku Československa opäť začína hľadať možnosti styku s vlasťou a pomýšľa na návrat. Chce tak urobiť čím skôr, ale bráni mu v tom hospodárska kríza v Chile a v Argentíne, ktorá mu znemožňuje dať si do poriadku osobné a majetkové záležitosti. Informuje sa u Škultétyho, či sa na Slovensku dá vyžiť z malej lekárskej praxe a z literárnej práce. Chcel by sa usadiť v Martine. V rokoch l922 – l927 viackrát navštívil Slovensko a Prahu.

V roku l925 cestoval ešte raz so ženou do Južnej Ameriky usporiadať si tu osobné a majetkové záležitosti. Po tejto ceste jeho žena ťažko ochorela, preto sa usadil v tichých kupeľoch Lipik. V roku l928 vážne ochorel (zápal pľúc) a 21. mája v nemocnici v Pakraci pri Lipiku zomrel. Pochovali ho do provizórnej hrobky na záhrebskom cintoríne, no ešte v októbri toho istého roku boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko, kde boli 29.októbra slávnostne pochované na cintoríne v Turčianskom Sv. Martine. Jeho literárne dielo patrí svojím rozsahom, ideovou koncepciou a estetickou úrovňou k najvýznamnejším umeleckým činom v slovenskej literatúre vôbec. --------------------------------------------------------------------------------

Z tvorby Martina Kukučína:

- poviedky a črty: Čo komu súdenô, Život – ľúbosť, Na hradskej ceste, Čas tratí – čas platí, Na jarmok, Dedinský jarmok, Na Ondreja, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený, O Michale, Veľkou lyžicou, Keď báčik z Chochoľova umrie a mnohé ďalšie,
- novely: Mladé letá, Úvod k vakáciám,
- cestopisné črty: V Dalmácii a na Čiernej Hore, Rijeka – Rohič – Záhreb, Prechádzka po Patagónii, Dojmy z Francúzska,
- romány: Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor,
- hry: Komasácia, Bacúchovie dvor, Obeta. .