MATEJ BEL a SAMUEL MIKOVÍNI

Matej Bel sa narodil 22. marca 1684 v Očovej. Pochádzal z roľnícko- mäsiarskej rodiny. Univerzitu absolvoval v Halle. Už počas štúdií sa prejavili jeho všestranné záujmy. Zaujímal sa o kultúru, históriu, jazykovedu, národopis, zemepis, hospodárstvo a prírodné vedy. Stal sa priekopníkom moderných vedeckých metód. Vychádzal z dopredu organizovaného výskumného plánu, opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty, usiloval sa o kritické spracovanie materiálu. Bol to jediný Slovák, ktorému bola časť diela publikovaná vo francúzskej encyklopédii. Napísal okolo 50 diel, štúdií a článkov v jazyku latinskom, nemeckom a maďarskom. Za svoje všestranné vedecké zásluhy bol povýšený do zemianskeho stavu a už za života sa mu dostalo honosné označenie: Veľká ozdoba Uhorska. Bol všestranne vzdelaným učencom, tiež aj členom mnohých vedeckých spolkov. Bol jednou z najväčších a najvýznamnejších osobností kultúrneho života v Uhorsku v 18. storočí.
Matej Bel bol tiež evanjelickým farárom, ako kňaz pôsobil v Banskej Bystrici, kde sa v roku 1714 stal rektorom evanjelického lýcea. Od roku 1719 pôsobil ako farár a rektor lýcea v Bratislave. Bratislavské lýceum sa jeho zásluhou stalo jednou z najlepších škôl v celom Uhorsku tak ,že zmodernizoval vyučovací proces, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka, a takzvaných reálnych predmetov , napr. zemepisu.
Jeho svetonázor v mladosti výrazne ovplyvnilo stavovské povstanie uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, vedené Františkom II. Rákocim , ktoré dávalo protestantom možnosti náboženských slobôd. Ako jeho prívrženca, ho v januári 1709 v Banskej Bystrici odsúdil cisársky generál Heister ako buriča. na smrť, no napokon ho omilostil.
Za svoje pokrokové spoločenské názory mal neprajníkov najmä medzi šľachtou, meštianstvom i v samej cirkvi v Uhorsku ale aj mimo neho. Okolo roku 1720 ho obvinili, že študijné cesty po Uhorsku, na ktorých skúmal prírodné podmienky jednotlivých oblastí a možnosti ich ekonomického využitia, využíva na špionáž pre cudzie mocnosti. Tomuto obvineniu sa ubránil a svojou vedeckou prácou získal verejné uznanie, ktoré bolo nezvyklé na evanjelického vzdelanca. Bol jedným z najvzdelanejších spisovateľov v 18. stor.
Jeho prvým dielom bolo dielo: Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska, ktoré napísal v roku 1723. Podal tu ukážky zemepisného spracovania a snažil sa o zmapovanie Uhorska po stránke národopisnej, jazykovej aj historickej.