– lekár-chirurg, anatóm, vzdelanec (27.12.1566 Wróclaw, Poľsko – 21.6. 1621 Praha). Príslušník turčianskeho zemianskeho rodu J. Otec Baltazár, pôv. z Horného Jasena, matka Marta, rod, Schillerová, dcéra wroclawského mešťana. Manželka Mária, rod. Felsová, mal pravdepodobne adoptívnu dcéru.
Základnú a strednú školu navštevoval vo Wróclawi, od 1583 študoval na artistickej fakulte univerzity vo Wittenbergu, 1858 v Lipsku, 1857 bakalár. V Lipsku navštevoval i prednášky z medicíny, v kt. pokračoval od 1588 na univerzite v Padove, 1591 PhDr. a MUDr.
Zásady humanistickej kultúry vštepoval svojim univ. poslucháčom, šíril ich v spoločenskom prostredí, v kt. pôsobil, vlastnými prácami a vydávaním diel iných autorov. Písal filozofické a spoločenské, ale i lekárske diela.
Odbornou lekárskou spisbou sa zaoberal najmä počas pôsobenia vo Wittenbergu. Jeho opis pitvy v Prahe, kt. tam v júni 1600 uskutočnil ako prvú verejnú pitvu v českých dejinách vôbec, mal veľký ohlas v laickej i lekárskej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu.
V jeho filozofickom myslení sa spájala renesančná filozofia so svetonázorom lutherovskej reformácie, čiastočne ho však ovplyvňovali i jeho praktické lekársko-prírodovedné poznatky a skúsenosti. V bakalárskej dizertačnej práci o nesmrteľnosti duše vychádzal z Aristotela a Biblie. Zaoberal sa vzťahom fyziky (vo vtedajšom chápaní prírodných vied vôbec) a filozofie (metafyziky). V diele Zoroaster – nová krátka a pravdivá filozofia o vesmíre reprodukoval fiozofiu ferrarského prof. F. Patrizziho, s kt. sa zoznámil počas štúdia v Taliansku. V Patrizziho a jeho vlastných názoroch sa odrážal vplyv Kopernika a G. Bruna. Aristotelovskú scholastickú filozofiu, udomácnenú na nem. protestantských univerzitách, rozvíjal v diele o sympatii a antipatii v prírode. V poslednom filozofickom traktáte napísanom v Prahe (De anima) dával do súladu platónske a aristotelovské chápanie sveta s novoplatónskym učením o emanáciách. Vydaním Savonarolovho diela chcel nem. verejnosť
oboznámiť s jeho filozofiou a reformnými snahami. Osobitnú skupinu jeho literárnej tvorby predstavujú spisy na napísané v súvislosti s jeho politickou a verejnou činnosťou. Politicky sa formoval v protestanskom prostredí, názory na vládu najkoncentrovanejšie vyjadril v spise Pro vindiciis, contra tyranos. V oslavnom spise na kráľa Mateja Bela podal prehľad uh. kráľov od najst. čias.