Martin Rázus životopis

Ps: Mrazák
Básnik, prozaik, publicista, politik. Básne začal písať už v detstve, neskôr uverejňoval svoju poéziu v rôznych časopisoch. V prvej svojej zbierke básní (Z tichých i búrnych chvíľ) dominujú verše intímnej a rodinnej lyriky i ohlasy na tragické dni vojny a na účasť slovenského ľudí v nej. Druhá zbierka (To je vojna) má baladický charakter, tretia (Hoj, zem drahá!) oslavný, od protivojnových básní prechádza k veršom na oslavu slobody a vzniku ČSR.
Rázusovu prozaickú i básnickú tvorbu výrazne poznačilo sklamanie z vývinu udalostí, podnietilo jeho politickú aktivitu, zaujímal kritický postoj najmä k nekorektnej myšlienke jednotného čs. národa a k problémom spolužitia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte (Kameň na medzi). Zbierkou básní Kresby a hovory 1-2 sa pokúšal o tzv. čistú poéziu, nezaťaženú akoukoľvek tendenciou. V ďalšej tvorbe sa ocitá na hranici pesimizmu a skepsy, prehlbuje v nej svoje vlastné ideové postoje a viacerými básňami sa vracia k Októbrovej revolúcii.
Od 1910 publikoval krátke prozaické útvary, neskôr označované za básne v próze. Sú to reflexie a meditácie, v ktorých sa odrazil jeho tvrdý zápas s realitou a rozpormi vlastného vnútra. Po prevrate sa tematike jeho krátkych próz objektivizuje. Na sklonku života doplnil tento žáner o pozoruhodné historické novely Bombura a Surovcovci, v ktorých sa upriamil na životodarnú vitalitu slovenského rodu ako nádeje národa do budúcnosti. Od 2. polovice 20. rokov sa sústredil na rozsiahle románové kompozície. Vykresľuje v nich život dediny (ako to prežíval v Moravskom Lieskovom) v rovine foklórneho zvykoslovia, ako aj spoločensko-politického zápasu, charakterizujúcich poprevratový život. Martin Rázus napísal dva historické romány: Júlia a Odkaz mŕtvych. V prvom sa sústredil na spor breznianskych mešťanov s pánom ľupčianskeho zámku Gašparom Tríbelom o pozemky. V druhom sa zameriava na dramatické udalosti z obdobia protireformácie, prezentuje ideu náboženského porozumenia a tolerancie, jednoty národa, ktorá je podľa neho nevyhnutnou podmienkou boja za dovŕšenie národných práv.
Ideového posolstva sa zriekol Rázus vo svojich dvoch autobiografických románoch Maroško a Maroško študuje, v ktorých hľadá únik k návratu do detstva a študentských rokov. Alkoholizmus a predovšetkým negatívne prejavy spoločenského diania v Uhorsku sú témou románu Krčmérsky kráľ; dielo sa zaraďuje medzi najkritickejšie obrazy poprevratových pomerov u nás.

Veršovaný román Bača Putera je spomienkou na časy družnosti a spätosti človeka s prírodou v dedine pod Kriváňom a vlastné predstavy o tzv. podnikateľskej budúcnosti Slovenska.
Rázus sa pokúšal aj o drámu, písal náboženskú poéziu, ako publicista uverejňoval politcké úvodníky, úvahy na politické, ekonomické témy; upozorňoval na nedostatky v školstve; vystupoval proti čechoslovakizmu, fašizmu a komunizmu. Vyzýval k národnej jednote Slovákov bez ohľadu na náboženskú a politickú príslušnosť. Dielo: poézia: Z tichých i búrnych chvíľ. Martin 1917. - To je vojna! Martin 1919. - Hoj, zem drahá.. Martin 1919. - Kameň na medzi. Trnava 1925. - Kresby a hovory. Trnava 1926. - Šípy duše. Lipt. Mikuláš 1929. - Bača Putera. Martin 1934. - Cestou. Martin 1935. - Stretnutie. Praha 1937. nábožená poézia: Z nášho chrámu modlitby, piesne, rečňovanky. Lipt. Mikuláš 1929. - Pred tvárou božou. Lipt. Mikuláš 1935. próza: Z drobnej prózy. Trnava 1926. - Svety 1-4. Praha-Bratislava 1929. - Júlia 1-2. Praha-Bratislava 1930. - Maroško. Praha-Bratislava 1932. - Maroško študuje. Praha-Bratislava 1933. - Krčmársky kráľ. Martin 1935. - Odkaz mŕtvych. Praha-Bratislava 1936. - Bombura. Praha-Bratislava 1937.
dráma: Hana. Martin 1920. - Ahasver. Martin 1936. výbery: O mne i o vás. Praha-Bratislava 1930. - Čierne roky. Praha-Bratislava 1930. - Výbor z poézie. Praha-Bratislava 1939. - Pri nohách Pánových. Litp. Mikuláš 1950. - Nad mohylou sveta. Bratislava 1965. - Sochár a čas. Bratislava 1968. - Dni ťažkých obetí. Bratislava 1968.
súborné vydania: Zobrané spisy Martina Rázusa 1-20. Martin 1940-1943. televízne adaptácie: Maroško 1 - Smoliar; Maroško 2 - Vzdor (1969); - Maroško študuje (1970, všetko Čs. televízia, Bratislava, scenár P. Sobota, réžia J. Medveď).