Slovenský geológ, paleontológ a geograf, jeden y najväčších prírodovedcov 19.storočia.
Narodil sa v Bockove. Po absolvovaní gymnázia v Modre navštevoval lýceum v Bratislave.
Potom študoval na viedenskej polytechnike, kde pod vplyvom prednášok významného
rakúskeho mineralóga W.R. von Haidingera (19795-1871) a svetoznámeho botanika,
lekára, historika a filológa, bratislavského rodáka Š. Endlichera ho zaujali prírodné vedy a rozhodol sa pre štúdium geológie a botaniky, ktorým zasvätil celý život.
Roku 1846 začal pracovať v múzeu c.k. Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni. Po roku dostal štipendium na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici, kde študoval baníctvo a geológiu. Po jej absolvovaní sa vrátil do Viedne, kde bol roku 1849 založený Ríšsky geologický ústav. Roku 1885 sa stal jeho riaditeľom a pracoval v ňom dokonca života.
Ústav v tom období patril medzi najvýznamnejšie geologické inštitúcie. D. Štúr sa stal členom mnohých akadémii vied a prírodovedeckých spoločnosti v Európe. Po dlhšej chorobe zomrel vo Viedni.
Štúrovo vedecké dielo tvorí takmer 300 vedeckých prác a mnoho originálnych geologických máp. Venoval sa mapovaniu v rôznych častiach Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.
Zaviedol mnohé dodnes platné názvy súvrství, napr. karvinské súvrstvie. Na základe mapovania a geologických štúdií na západnom Slovensku, v Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom rudohorí formuloval nové názory na stavbu Západných Karpát a porovnával ich s Alpami. Dal tým základy stratygrafie Slovenska a od neho pochádza i prvé členenie orografie Slovenska.
Po roku 1870 sa venoval hlavne štúdiu fytopaleontológie ,čo vyplývalo z jeho veľkej záľuby o
botaniku. Vlastný veľký herbár rozdelil a jednotlivé jeho časti daroval Matici slovenskej, Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni a Juhoslovanskej akadémii v Záhrebe. Časť jeho herbára je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Skúmal aj vplyv pôdy na rozdelenie rastlín a ich zmeny. Fytopaleontologické práce vydával pod názvom Beiträge zur Kenntnis der Flora der Vorwelt.