Slovenský geológ, paleontológ a geograf, jeden y najväčších prírodovedcov 19.storočia.
Narodil sa v Bockove. Po absolvovaní gymnázia v Modre navštevoval lýceum v Bratislave.
Potom študoval na viedenskej polytechnike, kde pod vplyvom prednášok významného
rakúskeho mineralóga W.R. von Haidingera (19795-1871) a svetoznámeho botanika,
lekára, historika a filológa, bratislavského rodáka Š. Endlichera ho zaujali prírodné vedy a rozhodol sa pre štúdium geológie a botaniky, ktorým zasvätil celý život.
Roku 1846 začal pracovať v múzeu c.k. Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni. Po roku dostal štipendium na Banskú akadémiu v Banskej Štiavnici, kde študoval baníctvo a geológiu. Po jej absolvovaní sa vrátil do Viedne, kde bol roku 1849 založený Ríšsky geologický ústav. Roku 1885 sa stal jeho riaditeľom a pracoval v ňom dokonca života.
Ústav v tom období patril medzi najvýznamnejšie geologické inštitúcie. D. Štúr sa stal členom mnohých akadémii vied a prírodovedeckých spoločnosti v Európe. Po dlhšej chorobe zomrel vo Viedni.
Štúrovo vedecké dielo tvorí takmer 300 vedeckých prác a mnoho originálnych geologických máp. Venoval sa mapovaniu v rôznych častiach Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.
Zaviedol mnohé dodnes platné názvy súvrství, napr. karvinské súvrstvie. Na základe mapovania a geologických štúdií na západnom Slovensku, v Nízkych Tatrách a Spišsko-gemerskom rudohorí formuloval nové názory na stavbu Západných Karpát a porovnával ich s Alpami. Dal tým základy stratygrafie Slovenska a od neho pochádza i prvé členenie orografie Slovenska.
Po roku 1870 sa venoval hlavne štúdiu fytopaleontológie ,čo vyplývalo z jeho veľkej záľuby o
botaniku. Vlastný veľký herbár rozdelil a jednotlivé jeho časti daroval Matici slovenskej, Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni a Juhoslovanskej akadémii v Záhrebe. Časť jeho herbára je v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Skúmal aj vplyv pôdy na rozdelenie rastlín a ich zmeny. Fytopaleontologické práce vydával pod názvom Beiträge zur Kenntnis der Flora der Vorwelt.

Študoval hlavne paleozoickú flóru v rôznych oblastaiach (devón, karbón, perm- najmä v Čechách a na Morave),ale aj flóru mezozoika a terciéru na Slovensku a v Rakúsku.
Z prác týkajúcich sa Slovenska sú najvýznamnejšie Geologische Ubersichtaufnahme des Wasergebietes der Waag und Neutra (1860), Bericht uber die geologische Aufnahme der Umgebungen von Schmollnitz und Gollnitz(1869),Bericht uber die geologische Aufnahme im oberen Waag und Granthale.(1868). Jeho stratigrafia, opierajúca sa o bohaté nálezy fauny a flóry, je prvou modernou stratigrafiou Západných Karpát Na základe stratigrafického rozboru vymedzil v Západných Karpatoch hlavné pásma a správne stratigarficky začlenil vulkanické horniny v spojitosti so sedimentami.
D. Štúr žil vo Viedni a jeho vedecké práce sú písané v nemčine, niektoré však aj v slovenčine, napr. Geologicko-geografická osnova polohopisu Slovenska, Z cesty chorvátsko-slovensko-dalmatínskej (1863)a i. Nikdy však nezabudol na svoju príslušnosť k slovenskému národu a vždy zostal verným vlastencom. Pri svojich výskumoch na Slovensku spolupracoval s viacerými slovenskými prírodovedcami, napr. G.K.Zechenterom-Laskomerským (1824-1908- slovenský lekár, spisovateľ), J.Ľ. Holubym (1836-1923ô slovenský botanik, národopisec) a i. Na počesť D. Štúra Bol Slovenský geografický ústav premenovaný na Geografický ústav Dioníza Štúra.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dionýz Štúr životopis