Dokonca aj tí ľudia, ktorých záujmy boli zamerané čisto na vedu, nemohli nepodľahnúť jeho vplyvu.
Einstein sa zblížil s mnohými z rado v študentov – emigrantov. Medi jeho známymi bola Srbka Mileva Maričová, emigrantka z Rakúsko-Uhorska. Bola to veľmi vážna, mlčanlivá študentka nevynikajúca v študentskom prostredí ani šikovnosťou ducha ani zovňajškom. Študovala fyziku a s Einsteinom ju zblížil záujem o práce veľkých vedcov. Einstein pociťoval potrebu mať kamaráta, s ktorým by sa mohol podeliť o myšlienky z predčítaného. Mileva bola pasívnou poslucháčkou, ale Einsteina to plne uspokojovalo. V tomto období sa nestretol s priateľom, ktorý by sa mu vyrovnal silou ducha. ( v plnej miere k tomu nedošlo ani neskôr), sni s dievčaťom, ktorej kúzlo by nespočívalo na spoločnej vedeckej platforme.
Einsteinovými najbližšími priateľmi boli už spomínaní M. Grosmann, L. Kollros, a J. Ehrat. Všetci, ak Mileva Maričová vstúpili na polytechniku roku 1896. Grosmann žil zo svojimi rodičmi v dedine Thalwil blízko Zürichu. V tejto rodine Einstein často pobýval. Jakub Ehrat, vedľa ktorého obvykle Einstein sedel na prednáškach, žil tiež doma a jeho matka mala Einsteina veľmi rada. Einstein sa taktiež stýkal s rodinou Gustava Maiera, ktorý kedysi žil v Ulme a bol priateľom jeho otca. Maier a jeho žena mali Einsteina radi. Einsteinove existenčné prostriedky boli skromné, otcove záležitosti sa nelepšili. Mesačne dostával Einstein sto frankov od svojich bohatých príbuzných v Janove a z tohto obnosu si dvadsať frankov odkladal – rozhodol sa prijať švajčiarske štátne občianstvo a k tomu potreboval peniaze.
Na jeseň roku 1900 Einstein zložil záverečné skúšky a obdržal diplom. Taktiež jeho priatelia (okrem Milevy) ukončili polytechniku. Mileva skončila na ďalší rok. Ako žena nedostala diplom, vydali jej obyčajné potvrdenie o absolvovaní. Podľa šesťbodovej sústavy mal Einstein nasledujúce známky: teoretická fyzika 5, fyzikálne praktikum 5, teória funkcií 5,5, astronómia 5, diplomová práca 4,5, celková známka 4,91.
Bez ohľadu na povesť talentovaného bádateľa si Einsteina na polytechnike nenechali. Jeho priatelia zostali: Grosmann u Fiedlera, Ehrat u Rudia, Kollros u Hurwitza. S prácou v teoretickej alebo experimentálnej fyzike na polytechnike Einstein nemohol počítať. Nenavštevoval Weberove prednášky – z nich sa nič nového nemohol dozvedieť; v Pernetovom laboratóriu zavrhoval pokyny k prevedeniu experimentov a robil ich po svojom. Dopustil sa ešte väčšieho porušenia kódexu, keď raz Webera oslovil „pán Weber“ a nie „pán profesor“.
Bolo treba hľadať prácu mimo polytechniky.