Jeho parný stroj predznamenal priemyselnú revolúciu.
Škótsky mechanik James Watt ( 1736 – 1819 ) bol pôvodcom principiálnych myšlienok, na základe ktorých bol vyvinutý parný plne funkčný parný stroj. Na rozdiel od svojich predchodcov použil Watt na pohon svojho stroja stlačenú paru, okrem toho prišiel aj na mnoho ďalších zdokonalení. Vďaka nim sa z požierača uhlia vyvinul efektívny pohonný motor, ktorý znamenal nástup novej éry v technike – nástup industrializácie výroby. Päť rokov po Wattovej smrti začala premávať Stephensonova prvá parná lokomotíva.
To, aká úžasná sila sa skrýva vo vodne pare, si Watt uvedomil už v chlapčenskom veku, keď pozoroval matkin čajník. Baníci už boli celkom bezradní. Spotreba uhlia prudko vzrastala, šachty sa museli raziť stále hlbšie, ale neexistovalo nič, čo by umožňovalo poradiť si s presakujúcou vodou. Veľa baní v Anglicku bolo zaplavených a museli sa vyradiť z prevádzky. Francúzsky prírodovedec Denis Papin ( 1647 – 1712 ), ktorému, okrem iného, vďačia naše ženy za parný hrniec, umožňujúci im značnú úsporu času, zaoberal sa koncom 17. storočia problémom čerpadla poháňaného parou. Technika tých čias nebola však natoľko rozvinutá, aby bolo možné takýto stroj skonštruovať. Úspešnejší ako Papin bol anglický vynálezca Thomas Newcomen ( 1663 – 1729 ), pôvodne kováč, ktorého parné čerpadlo bolo roku 1711 uvedené do prevádzky v istej bani. Bol to nešikovný stroj, ale fungoval. Na svojich dvanásť zdvihov za minútu spotrebovalo toto čerpadlo nesmierne množstvo uhlia, keďže valec, zakaždým schladený, sa musel vždy znova rozohriať obrovským množstvom pary. Keď sa Jamesovi Wattovi dostal do rúk model tohto čerpadla, zaraz zistil jeho nehospodárnosť. James Watt sa narodil 19. januára 1736 v neveľkej lokalite Greenock on Clyde v západnom Škótsku. V otcovej lodiarskej a nástrojárskej dielni sa už ako dieťa naučil zaobchádzať s rôznymi prístrojmi. V škole vynikal svojim matematickým nadaním. Vďaka chlapcovmu nadaniu, ako aj jeho remeselníckym sklonom rozhodol sa otec, že bude mať zo svojho syna mechanika. Keďže v blízkosti Glasgowa nebol žiadne súce učilisko, len čo chlapec dosiahol osemnásť rokov, poslal ho otec do Londýna. Dopravil sa tam konským záprahom za dvanásť dní – je to cesta, ktorá dnes trvá vlakom sedem hodín. Dostal sa do učenia k nástrojárskemu majstrovi. V júni 1757 sa dvadsaťjedenročný James Watt vrátil domov.