JESENSKÝ-JESSENIUS, Ján - lekár-chirurg, anatóm, vzdelanec
(27. 12. 1566 Wróclaw, PĽR - 21. 6. 1621 Praha). Príslušník turčianskeho
zemianskeho rodu J. Otec Baltazár, J., pôv. z Horného Jasena, matka Marta,
rod. Schillerová, dcéra wroclawského mešťana. Manželka Mária, rod.
Felsová (?-1613), mal pravdepodobne adoptívnu dcéru.

Základnú a strednú školu navštevoval vo Wróclawi, od 1583 študoval na
artistickej fak. univerzity vo Wittenbergu, 1585 v Lipsku, 1587 bakalár. V
Lipsku navštevoval i prednášky z medicíny, v kt. pokračoval od 1588 na
univerzite v Padove, 1591 PhDr. a MUDr.

Praktický lekár vo Wróclawi, 1593-95 dvorný lekár saského kurfirsta Fridricha
Viliama v Dráždanoch, 1595-1602 vedúci katedry anató-mie, chirurgie
a lekárskej botaniky na univerzite vo Wittenbergu, 1597 rektor univerzity,
1600 dekan lekárskej fak., 1602-08 praktický lekár v Prahe, 1608-13
dvorný lekár a historiograf uh. kráľa Mateja vo Viedni, 1613 pôsobil v
Dráždanoch, 1614 v Baseli a Tiibingene, 1615-16 v Prahe, 1617 v Siene,
1617-20 rektor pražskej univerzity, na kt. prednášal históriu.

Vychovaný v meštianskom prostredí, osvojil si už v rodisku princípy nem.
protestantského humanizmu, humanistickú a renesančnú kultúru počas štúdia
v Padove. Celý život prejavoval záujem o kult. dianie, najme v Prahe udržiaval
styky s poprednými humanistickými vzdelan-cami (Tycho de Brahe, J.
Keppler, T. Hájek z Hájku, J. Typotius, M. Bacháček, A. Zalužanský
zo Zalužian a i.). Zásady humanistickej kultúry vštepoval svojim univ.
poslucháčom, šíril ich v spoločenskom prostredí, v kt. pôsobil, vlastnými
prácami a vydávaním diel iných autorov. Prejavili sa v jeho zmysle pre
klasickú kultúru, v kultivovanom a pútavom štýle, kt. písal filozofické a
spoločenské, ale i lekárske diela.

Odbornou lekárskou spisbou sa zaoberal najme počas pôsobenia vo
Wittenbergu. Ako dizertačnú prácu predložil rozpravu o tzv. trojdňovej
zimnici ako dôsledku ochorenia žlče. V podstate sa v nej stotožnil s
názormi st. autorov. V úvode k prednáškam svojho padovského prof.
Campolonga vyzdvihol význam správnej diagnostiky v lekárskej praxi.
Anatomickými prácami sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov
tejto disciplíny vo svojej dobe. Jeho opis pitvy v Prahe, kt. tam v júni
1600 uskutočnil ako prvú verejnú pitvu v čes, krajinách vôbec, mal veľký
ohlas v lekárskej i laickej verejnosti. Podal v ňom zloženie ľudského tela,
uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu.