Návrh sa z rôznych príčin nerealizoval. No Matej Bel bol úspešnejší v projektovaní a v organizovaní komplexného vlastivedného výskumuUhorska. Náročný projekt Starého a nového Uhorska, ktorý predložil v dvatsiatych rokoch 18. storočia, sa síce práve pre svoju náročnosť neuskutočnil, sám ho však aspoň čiastočne realizoval v mnohozväzkových Notíciách( Notitia Hungariae novae historici-geographica – Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). A čo sú vlastne Notície? Sú najdôležitejším Belovým vedeckým dielom. Predstavujú epochálne dielo, ktoré vzišlo z belovho vedeckého projektu, z jeho vlastivednej koncepcie výskumu súvekého Uhorska, ako i z jeho organizačných aktivít. V záujme realizácie Notícií Bel dokázal zorganizovať tím spolupracovníkov ( boli medzi nimi napríklad Ján Matolay, Jín Tomka Sásky, Samuel Mikovíni, Andrej Cemanka, J. Richter, Juraj Buchholtz a mnohí iní), ktor9 pre potreby diela zhromaždili množstvo potrebných vedeckovýskumných údajov o histórii a živote jednotlivých stolíc súvekého Uhorska. Dielo sa zrodilo po viacročnej namáhavej práci a iba časť vyšla tlačou ( jednotlivé zväzky Notícií vychádzali vo Viedni v rokoch 1735 – 1742). Už vo svojej dobe Notície vzbudili neobyčajnú pozornosť v Uhorsku i vo svete a stali sa – obrazne povedané – najvýznamnejším drahokamom „veľkej ozdoby Uhorska” – dobre známej metaforickej charakteristiky, ktorou vyznamenala história Belovo vedecké účinkovanie. V Notíciách začal Matej Bel publikovať historické a zemepisné vedomosti stolíc Preddunajska, ktoré zhodou okolností ležali prevažne na území západného a stredného Slovenska. A samozrejme začal s tou najdôležitejšou, z Bratislavskou. Opis tejto stolice ukončil až v druhok zväzku, ktorý odovzdal do rúk cisára v roku 1736. Uverejňuje v ňom notície Turčianskej, Zvolenskej a Liptovskej stolice. Roku 1737 vyšiel tretí zväzok, notície stolíc Peštianskej, Pilišskej a Šoltskej. Štvrtý zväzok mohol uzrieť svetlo sveta až roku 1742. Uverejnil v ňom notície Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej, Hontianskej a Malohontianskej stolice.
V roku 1740 zomrel patrón Notícií Karol IV., a k vydaniu nasledujúcich zväzkoch už nedošlo.
V notíciách každej župy píše Matej Bel najprv o „starých obyvateľoch”, potom o súčasných, obyčajne v poradí Maďari, Nemci, Slováci, Ukrajinci a ďalší, ale pri niektorých slovenských stoliciach dáva na prvé miesto Slovákov. Každý národ má tu svoj portrét – dejiny, stručne o mravoch, o odeve a o zvykoch a napokon o zamestnaní.