Slovenskému ľudu okrem veľkej pracovitosti pripisuje ako zvláštnu črtu veselosť. Zvlášť vraj mladí ľudia milujú spev a najmä tance. V mladších rokoch svojho života Matej bel ako uvedomelý a aktívny stúpenec pietizmu, mnohých smeroch spoločensky progresívneho protestantského cirkevno-náboženského smeru, vydal niekoľko prekladov náboženských kníh v bibličtine a madarčine. Medzi nimi je na čelnom mieste Biblia sacra aneb Biblí svatá, ktorú sčasti preložil, sčasti upravil a pripravil na vydanie. Ako pietistický pedagóg, rektor evanjelických gymnázií v Banskej Bystrici a Bratislave si Bel počínal s neobyčajnou pedagogickou erudíciou. Jeho pedagogické koncepcie vzišli síce z postulátov a inštrukcií pietististicky orientovanej pedagogiky, vyznačovali sa však osobnostnými vkladmi tvorivého pedagóga. Prejavoli sa najmä v Belovom úsilí prispôsobiť petagogické metódy a ciele potrebám doby. V súvislosti s tým sa veľký začal prikladať pomocnej výučbe tzv. Krajinských jazykov. Bibličtinu – súvekú formu spisovného jazyka Slovákov – Bel zaviedol do pedagogického programu banskobystrického i bratislavského gymnázia, podobne nemčinu a madarčinu. Vyučovanie týchto jazykov sa usiloval zabezpečiť vydávaním a upravovaním jazykových učebníc, resp. Účasťou na edíciách gramatických diel ( učebnica madarčiny Der ungarische Sprachmeister, učebnica nemčiny Institutiones linguae germanicae, predhovor k Doležalovej Gramatike česko-slovanského jazyka). Hlavným cieľom týchto prác bolo jednaj podnecovanie záujmu o kultúru národných jazykov, ale aj humanistické úsilie o zbližovanie mnohonárodnostného Uhorska. V predhovore k Doležalovej gramatike píše: „Z vlastnej skúsenosti dodávam, lebo som jednak milovníkom, jednak znalcom česko-slovanského jazyka, že jedine náš jazyk český môže s krásou všetkých európskych jazykov nielen závodiť, ale ich aj prevýšiť.” A to je jedna z najkrajších chvál na češtinu ako kultúrny jazyk Slovákov. Belove predstavy o starobylosti a autochtónnosti Slovákov a o ich jazyku žili dlho aj v nasledujúcich generáciách a prispeli k rastu národného povedomia. Matej Bel ovplyvnil aj koncepciu slovenských národných dejín.
Belovo vedecké i spisovateľské dielo, tlačené i nevydané spisy, by zaplnili celú knižnicu. Je takmer neuveriteľné, že sa to všetko pretavilo v hlave a prešlo perom jedného človeka – aj ked mal mnoho spolupracovníkov. Bel ako vedec a organizátor hádam dodnes patrí medzi najväčších z bývalého uhorského štátu.