Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Hugolín Gavlovič životopis
Dátum pridania: | 30.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Karol Schlesinger | ||
Jazyk: | Počet slov: | 923 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Formulácia v zozname novicov z roku 1733 na prvý pohľad dosť jednoznačne potvrdzuje, že dvadsaťročný Gavlovič si pravdepodobne uvedomoval poľskú národnú príslušnosť. Totiž do istej mieri to môžeme považovať za jeho nepriamu výpoveď. Ďalší doklad tiež do istej mieri relativizuje chápanie označenia pôvodu („Polonius) v zmysle národnom. V zozname príslušníkov františkánskej rehole Salvatoriánskej provincie podľa národnosti z roku 1771 medzi pátrami a frátrami-laikmi, ktorí sa prihlásili k „natio Slovonica“, nachádzame aj meno Hugolína Gavloviča. Uvedené fakty nútia nás pri hodnotení Gavlovičovho národnostného cítenia k značnej obozretnosti. Zdá sa totiž, že ak sa ako dvadsaťročný považoval za Poliaka, išlo pravdepodobne skôr asi o teritoriálne, než o nacionálne určenie, ktoré aj preto v neskoršom životnom období podľa všetkého nezdôrazňoval. Ani jeho literárne dielo nenesie totiž badateľnejšie rezíduá poľského národného povedomia. Gavlovičov kultivovaný slovenský literárny jazyk potvrdzuje naopak dosť hodnoverne jeho splynutie s domácou slovenskou kultúrnou a jazykovou tradíciou. Štúdiá
Nie sú známe nijaké doklady, kedy, kde a ako Gavlovič získal základné vzdelanie. Lepáček - a po ňom ďalší – iba predpokladali, že ho nadobudol v Trstenej. Stredoškolské štúdia – rovnako podľa Lepáčka – bol by Gavlovič mal absolvovať v Žiline. Podľa konceptu Gavlovičovho listu V. Gazdovi, publikovaný Lepáčkom v roku 1946, Gavlovič ukončil v Žiline len najnižšiu gramatickú triedu. Najbližším znýmym dátumom v Gavlovičovom živote je 30. jún 1733, keď vstúpil do františkánskej rehole Salvatoriánskej provincie a prijal meno Hugolín. Do rehoľného rúcha bol oblečený v Hlohovci, rok noviciátu (1733-1734) strávil v kláštore v Pruskom. Po skončení kandidátskej lehoty- podľa Lepáčkových výskumov – odišiel Gavlovič do Beckova (1734-1736). V tamojšom kláštore bol v tom čase zriadený filozofický kurz, kde budúci bohoslovci z františkánskeho rádu absolvovali predpísané dvojročné štúdium filozofie. Po skončení filozofickej prípravy ( od roku 1736) pokračoval v štúdiu teológie v žilinskom kláštore. Za kňaza bol vysvätený už ako poslucháč štvrtého semestra v roku 1738. Štúdium teológie v Žiline dokončil v roku 1742. Pôsobiská
Podľa Lepáčkových zistení po skončení štúdia ostal Hugolín Gavlovič ako rehoľný kňaz v Žiline, kde vykonával kazateľské povolanie a funkciu hospodárskeho správcu kláštora. 13. júna 1743 ho hlavné predstavenstvo preložilo do Beckova a po roku (10. júna 1744) do Pruského. Členom komunity tamojšieho kláštora ostal až do konca života , posledných dvanásť rokov ako kaplán v rodine Madocsányiovcov v Horovciach.
Podobné referáty
Hugolín Gavlovič životopis | SOŠ | 2.9615 | 338 slov | |
Hugolín Gavlovič životopis | SOŠ | 2.9812 | 629 slov |