BERNOLÁK, Anton (pôv. Bernolák) - jazykovedec, kultúrny pracovník (3.
10. 1762 Slanica, zaniknutá obec, okr. Dolný Kubín - 15. 1. 1813 Nové
Zámky). Otec Juraj B., matka Anna, rod. Holmiková, mal 2 sestry a 3 bratov.

Základné triedy ľud. školy vychodil v Slanici a pravdepodobne v Námestove,
gymnázium pravdepodobne v Bratislave. R. 1778-80 študoval poetiku a
rétoriku v seminári Emericanum tamže, 1780-82 filozofiu v seminári
Stephaneum v Trnave, 1783-84 r. k. teológiu na viedenskej univerzite
a 1784-87 na gen. seminári v Bratislave, ordinovaný 1787 v Trnave.

R. 1787-91 kaplán v Bernolákove, 1791-97 tajomník arcibiskupského
vikariátu v Trnave, diecézny cenzor a archivár, začas aj notár ústrednej
cirk. stolice, od 1797 farár a dekan v Nových Zámkoch, správca hl.
mestskej školy a učiteľ náboženstva.

Ako prvotinu vydal oslavnú reč venovanú zakladateľovi uh. štátu Štefanovi
(1782). V Bratislave zostavil anotovaný bibliografický súpis literatúry pre
bohoslovcovi Nova bibliotheca ( 1785), obsahujúci diela z ekonomiky,
filozofie, umenia, prírodných vied ap., kt. zostal v rkp. Edičné ambície
naznačil aj rkp prednášok Matúša Pankla (De oeconomia rurali), kt.
predniesol ako prof. bratislavského gen. seminá-ra, ako aj doteraz
neznámy spisok o uh. mineráloch Dissertatio de mineris Hungariae
(objavili ho v súpise jeho práce v rkp. predhovore k Slováru z 1769).

Základný význam majú jeho jazykovedné práce, o kt. sa opieralo slov.
nár. obrodenské hnutie podnietené vrcholiacim osvietenstvom a jozefínskymi
reformami (tzv. bernolákovci). Pod jeho vedením vznikla v bratislavskom
gen. seminári Spoločnosť na pestovanie slov. jazyka (Societas excolendae
linguae Slavicae), v kt. vydal koncepčne podloženú jazykovednú prácu
Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum ( 1787), prvé slov.
normované úsilie o zavedenie spisovnej slovenčiny, v kt. vychádzal z
kult. západoslovenčiny. V spise Toto maličké písmo. . . ( 1789)
vystúpil na obranu => J. Fándlyho v polemi-kách s J. I. Bajzom, ale
predovšetkým nového spis. jazyka (tzv. bernolákovčiny); neskôr vydal
protibajzovský polemický spisok Ňečo o epigrammatách. . . ( 1794).
Jeho Grammatica slavica ( 1790) mala rozhodujúci význam v jazykovom
kodifikačnom úsili bernolákovcov ako prvá normatívna učebnica gramatiky
spis. slovenčiny. R. 1791 k nej pripojil príručku o tvorení slov Etymologia
vocum slavicarum. Od 1786 pracoval na hl. diele slovníkového charakteru,
kt. vyšlo posmrtne zásluhou slov.