DETSTVO A MLADOSŤ
Andrej Hlinka sa narodil v Černovej 27. septembra 1864 ako siedme dieťa liptovského maloroľníka a pltníka Andreja Hlinku st. Pokrstili ho na druhy deň v Ružomberku. Jeho matkou bola Maria, rod. Šuliková, druha manželka A. Hlinku st. V Černovej bola jednotriedna ľudová škola, vtedy ešte s vyučovacím jazykom slovenským. Jeho učiteľ, Jan Holdoš, prehovoril Hlinkových rodičov, aby poslali bystrého chlapca do škôl. Ak chcel byt mladý Andrej prijatý na gymnázium, musel sa najprv rok súkromne učiť maďarčinu. Stredoškolské štúdium bolo šesťtriedne a končilo sa maturitou. Na nižšom gymnáziu v Ružomberku však boli len 4 triedy. Hlinka, ktorý sa medzitým na veľkú radosť rodičov rozhodol, že chce byť kňazom, potreboval dokončiť svoje stredoškolské štúdium. Posledne dva ročníky absolvoval na gymnáziu v Levoči. Počas štúdií v Levoči zastihla Hlinku veľká osobná strata. Dna
29. marca 1883 mu zomrel otec.
Po maturite si Hlinka podal žiadosť o prijatie do spišského seminára. Z konkurzu vyšiel úspešne a dňa 2.júla 1883 mu biskup Čáska oznámil, že ho prijíma za svojho klerika. Stáva sa poslucháčom 1. ročníka filozofického kurzu na biskupskom seminári v Spišskej Kapitule. Predmety sa síce prednášali v latinskom jazyku, no v styku s úradmi a vedením seminára bolo treba používať maďarčinu. Bohoslovci sa smeli medzi sebou rozprávať po slovensky len 2 dni v týždni. Hlinka proti tomu namietal a na hodinách kazateľstva žiadal, aby sa aspoň v tomto odbore mohli budúci kňazi vzdelávať v slovenčine.
Po skončení bohosloveckého štúdia bol dna 19. júna 1889 vysvätený za kňaza. No týždeň pred vysviackou mu zomrela matka. Pretože v čase jej smrti sa podroboval duchovným cvičeniam, nepustili ho ani na jej pohreb.

V KŇAZSKEJ SLUŽBE
Katolícki novokňazi prechádzajú určitým obdobím zaúčania do praktickej pastorácie. Hlinkovi pridelil biskup kaplanku v Zakamennom Kline. Pobudol tu necelý rok. Biskup ho poslal za kaplána do Svätej Alžbety. Tam pôsobil iba 6 mesiacov a bol preložený do Tvrdošína. Chcel mat samostatnú faru, kde by mal na svoje pastoračné aktivity nepotreboval principálov pokyn alebo súhlas. A preto sa prihlásil na tzv. synodálnu skúšku. Po jej úspešnom zložení ho biskup vymenoval za správcu fary v Troch Sliačoch.
Najväčšou pliagou slovenského ľudu bolo pijanstvo. Hlinka videl, že jeho úsilie neprináša dostatočné výsledky, tak začal usporiadavať misie. Tie boli mimoriadne úspešné.