Pre ľudí, ktorí kedysi trávili večery v krčme, organizoval prednášky, spoločenské stretnutia a divadelne predstavenia. Postupne si získaval obľubu a dôveru svojich farníkov. Hlinka tu pôsobil do roku 1905.
V novembri 1904 sa uprázdnila najväčšia katolícka farnosť v Liptove - Ružomberok. Medzi šiestimi uchádzačmi bol aj Andrej Hlinka. Vo voľbách získal najväčší počet hlasov. Ako ružomberský farár bol aj členom mestského zastupiteľstva. Zistil, že mesto malo obrovské dlhy, ale mestskí páni brali veľké platy. Verejne vystúpil s kritikou.

VSTUP DO POLITIKY
Vodcovia národa si uvedomovali svoju bezmocnosť, až napokon v zúfalej apatii vyhlásili stav politickej pasivity. Hlinka odmietal pasivitu. Na uhorskej politickej scéne sa objavila uhorská Katolícka ľudová strana. Programom strany bola mravná obroda, riešenie sociálnej otázky a uplatnenie kresťanských zásad vo verejnom živote. Pre Slovákov najpríťažlivejším bol však 13. bod programu, kde sa jasne hovorilo o národnostnej rovnoprávnosti v Uhorsku. Aby svoju dobru volu prejavila aj skutkom, postavila ľudová strana do volieb v
r.1896 ako svojich kandidátov aj mnohých slovenských vlastencov. Hneď od začiatku sa za jej program oduševňoval aj Andrej Hlinka.
V rámci Zičiho ľudovej strany vyvíjal rozsiahlu ľudovovýchovnú činnosť. Písal články do Národných novín, a keď začali v Ružomberku vychádzať Ľudové noviny, stal sa ich pravidelným prispievateľom a od 1.septembra 1897 zodpovedným redaktorom. Neskôr ho Zičiho ľudová strana postavila ako svojho kandidáta. Voľby sa uskutočnili 1. februára 1898 a vyhral jeho super.
Voľby boli verejne, volič musel vyhlásiť pred podpisovou komisiou, ktorému kandidátovi odovzdáva svoj hlas. Tato komisia si počínala svojvoľne, napr. nepripustila slovenských voličov voliť, neuznala platnosť ich hlasovania...
Hlinka začína v tomto období nadväzovať priateľské styky s predstaviteľmi katolíckych hnutí na Morave a v Poľsku. Zároveň sa v jeho článkoch začína prejavovať nespokojnosť s konaním Zičiho ľudovej strany. Sľuby sa nijako neprejavovali v praktickej politike. Jeho kriticky postoj nezískal popularitu vo vedení strany. Ukázalo sa to pred voľbami 1901. Keď ho predstavitelia slovenského života navrhovali opäť za kandidáta, vedenie strany odmietlo.
Andrej Hlinka sa rozhodol z uhorskej ľudovej strany vystúpiť. Už vtedy sa v ňom zrodila myšlienka založiť slovenskú ľudovú stranu. Na jej realizáciu však bolo treba čakať 4 roky. ROK 1905
Jeho rozchod s ľudovou stranou postavil proti nemu aj maďarónske kňažstvo, ba i biskupa Alexandra Párvyho. V lete 1905 sa v Uhorsku prehlbovala vládna kríza.