Prehliadol však, že jeho záležitosť nie je občiansky, ale politicky proces, v ktorom ide o zlikvidovanie politického protivníka za každú cenu.
Bol to proces, v ktorom mal byt súdený a odsúdený ani nie tak Tuka ako skôr autonomizmus a jeho hlavný predstaviteľ - ľudáčke hnutie. Súd odsúdil Tuku na 15 rokov väzenia.
Hlinka na znak protestu nariadil, aby ľudácki ministri vystúpili z vlády a strana z vládnej koalície. Nastala vládna kríza, ktorá sa dala riešiť len vypísaním predčasných volieb. Tie dopadli pre Hlinku zle.

SLOVENSKO SLOVÁKOM
Aj po uväznení Tuku a po odchode a vylúčení mnohých vedúcich pracovníkov zo strany mal Hlinka ešte stále mnoho nasledovníkov, spomedzi ktorých si mohol vybrať nových spolubojovníkov do zápasu o autonómiu. Tento boj sa niesol v znamení hesla Slovensko Slovákom! Žiaľ, v Prahe mali na silnejúci autonomizmus len jednu odpoveď : ešte silnejší potlačovací aparát. Zásahy proti ľudovej strane ako hlavnej advokátke autonomizmu boli čoraz ostrejšie. Boj sa preniesol aj na pôdu Matice slovenskej. Dna 12. mája 1932 sa konalo valné zhromaždenie, ktoré sa nieslo v znamení sporov o spisovnú slovenčinu. Tento boj sa víťazne zavŕšil. Celonárodná akcia za čistotu a svojráz slovenčiny zblížila Hlinku s evanjelickým kňazom Martinom Rázusom, ktorý stal na cele Slovenskej národnej strany.

ROK 1933
Dna 13. augusta 1933 sa v Nitre zhromaždil asi 70-tisicovy zástup pútnikov. Keď nadišiel čas slávnostných prejavov a moderátor chcel uviesť prvého oficiálneho rečníka, zo zástupu sa ozvala požiadavka, aby vystúpil Hlinka. Mladi akademici vzali Hlinku na plecia a niesli ho k tribúne. Popri ňom prehovoril aj Martin Rázus. Až po nich sa dostali k slovu oficiálni rečníci.
Pribinove oslavy v Nitre boli posledným varovaním pre Prahu, že Slovensko nemožno uspokojiť inak, než splnením sľubov daných v Pittsburskej dohode.

AUTONOMISTICKY BLOK
Hlinka si želal, aby mohol celonárodné cítenie podchytiť a usmerniť ho do spoločného ľudácko - národniarskeho autonomistického bloku. Myšlienka sa prijímala sympaticky, ale jej realizácia skepticky. Hlinka aj napriek vysokému veku a podlomenému zdraviu držal vedenie strany pevne v rukách. Hlinkova slovenská ľudová strana bola jeho nielen podľa názvu, ale aj v skutočnosti. Nerád počúval kritiku, najmä z vlastných radov. Tridsiate roky sú plne špekulácií centralistickej tlače o pravdepodobnom Hlinkovom nástupcovi. V ľudáckom tábore sa akékoľvek úvahy o Hlinkovom nástupcovi tabuizovali.
S takýmito vnútornými problémami vstupovala HSLS ako najsilnejší člen autonomistického bloku do volieb, ktoré sa konali 19. mája 1935. V celoštátnom kontexte vládna koalícia stratila 30 poslaneckých mandátov a s nimi aj absolútnu väčšinu.