Akoby cítil, že toto je jeho posledne stretnutie, rozlúčil sa slovami : "Národe môj, milujem ťa a či budem žiť alebo v zemi hniť, milovať ťa neprestanem." Manifestácia za Pittsburskú dohodu bola nepopierateľným triumfom autonomistickej myšlienky.

SMRŤ A POHREB ANDREJA HLINKU
Pri poslednom Hlinkovom verejnom vystúpení bolo všetkým jasné, že jeho telo odoláva náporom choroby len pevnou vôľou. Krátko po návrate do Ružomberka sa jeho zdravotný stav opäť zhoršil. Bol v domácej liečbe, no neskôr ho museli previesť do sanatória v BA. Prišla sa s nim rozlúčiť aj delegácia amerických Slovákov.
V piatok 12. augusta sa Hlinkov zdravotný stav rapídne zhoršil. Už v sobotu sa okolo ružomberskej fary začali zhromažďovať ľudia z bližšieho i vzdialenejšieho okolia. Hlinka zomrel v noci 16. augusta na ružomberskej fare ako 74 - ročný.
Andrej Hlinka bol kontroverznou postavou cely svoj život. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že takmer všetky noviny a časopisy v Č-SR priznali jeho zásluhy o prežitie národa pod maďarským útlakom a zásluhy o vznik Česko-slovenska.
Pohreb sa konal 20. augusta 1938. Pochovali ho, ako si žiadal, do krypty jezuitov.

V politickom živote na Slovensku mŕtvy Hlinka dominoval rovnako ako Hlinka živý. Päťdesiat dní po jeho smrti bol zápas o autonómiu víťazne zavŕšení jej vyhlásením v Žiline 6. októbra 1938. Od novembra bola na Slovensku už len jedna strana: Hlinkova slovenská ľudová strana - Strana slovenskej národnej jednoty. Pol roka po vyhlásení autonómie došlo k vyhláseniu slovenskej samostatnosti.
Na znak úcty a vďaky sa vláda rozhodla dať vybudovať dôstojné mauzóleum pre sarkofág s telesnými pozostatkami A.Hlinku v Ružomberku.
Kult A.Hlinku však dosiahol až nepotrebne veľké rozmery. Preto v septembri 1944 vzlietlo lietadlo, ktorého
jediným cieľom bolo zničiť Hlinkovu hrobku. Vláda sa rozhodla zabrániť znesväteniu jeho pozostatkov, preto bolo jeho telo prevezené v najväčšej tajnosti na neznáme miesto. Dodnes nevieme, kde sa jeho pozostatky nachádzajú. Najpravdepodobnejšia sa za byť teória, že všetko zabezpečil minister Štefan Haššík. Uskutočnil to tak, že presne informácie o mieste prevezenia mali len 3 osoby. Táto trojica sa prísahou zaviazala k absolútnej mlčanlivosti do tých čias, kým všetci traja nenadobudnú istotu, že dozrel čas na odhalenie pravdy. Keď jeden z nich zomrie, ostávajúci dvaja vyberú na jeho miesto nového nositeľa tohto tajomstva...